Mt 14, 22-34
To, čo je napísané v evanjeliu o plavbe na mori, je jeden z najčastejších obrazov života. Náš život sa takej dlhej plavbe naozaj podobá. Zažijeme na nej krásne slnečné dni. Okamihy naplnené šťastím, spokojnosťou, pokojom. Úspech v práci je dopĺňaný pohodou v rodine, prijímaním a uznaním od kolegov a známych… a my si vtedy túžobne želáme, aby tomu bolo – ak nie navždy – tak čo najdlhšie. Ale pri dlhej plavbe prídu aj dni zlého počasia. V nich prežívame problémy, bolesť, neúspechy, zlyhania a pády… Dni v „zlom počasí“ sa zdajú omnoho dlhšie a dnešná doba akoby ich prinášala omnoho viac. Navyše, keď je to celé umocnené negatívnymi správami z celého sveta vo všetkých možných médiách. A vrcholom všetkého je búrka, v ktorej strácame kontrolu a nedokážeme našu „loď“ ďalej ovládať podľa našich predstáv. To sú momenty, kedy je naše vnútro zmietané tragickými udalosťami. Čas, kedy strácame životné istoty, ľudí ktorých milujeme… Týchto chvíľ si želáme určite čo najmene...