p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Milí bratia a sestry! Okolo Ježiša sa zhromaždilo toľko ľudí, že sa nepomestili do domu, v ktorom vyučoval Božie slovo. Aby nevznikali podobné situácie, aby nám nebolo okolo Ježiša tesno, postavili sme si kostoly. No často je v nich toľko voľného miesta, že nás to až zahanbuje. Áno, v mnohom zahanbujúci je pre nás tento text, ktorý začína správou, že dostať sa k Ježišovi bol vtedy problém. Zároveň je to však text veľmi povzbudzujúci. Veď zreteľne vypovedá, že ľudia, napriek tomu, že stretnúť sa s Ježišom bolo vtedy problémom, mali snahu dostať k Ježišovi seba i tých, ktorí nie sú schopní prísť k Nemu na vlastných nohách. Toto potrebujeme aj my, v dnešnej dobe. Pre túto úlohu sme tu: aby sme dostali k Ježišovi seba, aj tých, ktorí sami prísť nevládzu. Máme ich okolo seba dosť, azda v našej vlastnej rodine – ľudí telesne nehybných, no vari ešte častejšie duchovne nehybných, ktorých treba prinášať k Pánovi vo vytrvalých a vrúcnych modlitbách. Prosme za našich nemocných...

V stredoškolskej fyzike sme sa naučili jedno grécke slovo: Heuréka. Spája sa s objavom toho, čo dnes nazývame Archimedovým zákonom. Keď ho Archimedes objavil, bol taký natešený, že vybehol na ulicu a kričal: „Heuréka“ – našiel som, objavil som. Cítil, že objavenie tohto dôležitého zákona si nemôže nechať pre seba, cítil neodolateľné vnútorné pudenie oznámiť to aj druhým. Tento Archimedov príbeh má s textom z Jánovho evanjelia, ktorý sme práve prečítali, jeden spoločný rečový bod. Filip a jeho priatelia objavili v Ježišovi z Nazareta Mesiáša. Filip ide za Natanaelom a v gréckom pôvodnom texte mu hovorí: „Heurékamen“ – našli sme. Je to presne to isté slovo, ktoré použil Archimedes o svojom chýrnom objave, dokonca ten istý slovesný čas, takzvané perfektum, ibaže tento raz v množnom čísle. Archimedov objav má základný význam pre hydrostatiku. Objav Filipa a jeho priateľov má základný význam pre ľudskú existenciu. Heurékamen – našli sme. „Našli sme Toho, o ktorom písal Mojžiš v...

" Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí " Myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že každému z nás sa stala nejaká krivda. Menšia či väčšia. Možno nás niekto urazil, možno ublížil slovne a čo horšie i fyzicky. Tých podôb môže byť nespočetné množstvo. Čo však s tým? Prichádza urazenie, bolesť. Každopádne nech sa na to pozrieme z akéhokoľvek uhla sme dotknutí len my. Často na to myslíme, prečo sa to stalo, prečo mi tak ublížil? Neustále sa v tom hrabeme. A opäť sme pri tom istom - len my. Pri všetkých týchto skúsenostiach je podstatné uvedomiť si jednu vec. Trápime sa my. Je veľmi pravdepodobné, že ten čo nám to spôsobil, nech to už bolo čokoľvek, zrejme na to nemyslí a je mu to jedno. V najlepšom prípade sa príde ospravedlniť. To je ten šťastnejší koniec, avšak posledný krok musíme spraviť aj tak my. A to - odpustiť. Základ je v slove PUSTIŤ! Veľa ľudí má s tým veľký problém. Škodia len sebe. Tým, že sa na nie...

Toto evanjelium hovorí o poslednom súde, a o tom, v čom bude tento súd spočívať. Sú to známe slová: „Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som pocestný a pritúlili ste ma, bol som nahý a zaodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste, bol som vo väzení a prišli ste za mnou.“ Tu v chráme často vidím, že sa asi do neba chystáme, že chceme úspešne prejsť tým Božím súdom. Často a dlho tu kľačíme so zopnutými rukami a modlíme sa poctivo časoslov, ružence a všetky možné pobožnosti, pri liturgii sa snažíme pekne spievať, alebo kričať, podľa toho, komu to ako ide. No mňa pri tom niekedy napadne, či nás toto dostane do neba, či s týmto prejdeme Božím súdom, či toto bude stačiť. Evanjelium hovorí veľmi jasne a presne, čo sa od nás bude pri poslednom súde vyžadovať: „Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som pocestný a pritú...