Mt 9, 9-13

Bratia a sestry! Slava Isusu Christu! „Nechcem ho už ani vidieť, nech sa mi už ani neukazuje na oči“. Toto sú slová šéfa jednej firmy,   ktorý bol vedome oklamaný a to svojím najbližším spolupracovníkom. Veľmi sa ho to dotklo, zranilo. Berie list a jedným šéfovským podpisom sa z najbližšieho kolegu stáva bývalý.   Hodinová výpoveď, okamžité prepustenie. Keď po podpísaní odkladá pero, vzdychne si a v duchu si povie: s tým darebákom som skončil. Nechcem ho už ani vidieť.

Toto je taký bežný ľudský spôsob uvažovania, pretože my sami skutočne netúžime byť s tými, ktorí nás podviedli, sklamali, hlboko vnútorne zranili. Nechceme a nemôžeme ich už ani len vidieť. Ale Ježiš môže. On ich môže vidieť a vidí ich. Ježiš vidí všetko. On vidí aj toho, ktorý sedí na mýtnici a ľudia ho pokladajú za gaunera, vydierača a za darebáka.

Mýtnik bol ten, ktorý vyberal clo v Palestíne. A my vieme, že clo v Palestíne za Ježišových čias predstavovalo nemalé poplatky. Boli to poplatky za pohyb tovaru od výrobcu k nájomcovi a potom k tomu, kto tovar kúpil. Vyberanie cla bolo zverené nájomníkom. Boli to zámožní ľudia, lebo museli vopred zaplatiť stanovený poplatok, celkový odhad dane a cla za provinciu, do ktorej boli určené. Potom títo ľudia, mýtnici prenajímali colné stanovištia ďalším nájomníkom a tento spôsob viacnásobného prenajímania viedol aj k mnohonásobnému zvyšovaniu cla. Každý z nájomníkov vložil svoje peniaze do podniku vopred a bolo na ňom, aby ich výberom cla dostal naspäť. Čo vybral navyše, o to sa nikto nestaral. To bol jeho zisk. A tak niet divu, že platby boli mnohonásobne navýšené. Byť mýtnikom, bolo akýmsi synonymom pre hriešnika.

Toho, ktorého ľudia nechceli ani vidieť a snažili sa s ním nestretnúť, vidí Ježiš. S tými, s ktorými ľudia skončili, Ježiš začína reč. Oslovuje mýtnika „poď za mnou“. Jedinou vetou ho vytrháva z doterajšieho spôsobu života. Ježišovo slovo je také mocné, že mýtnik Matúš bez výhovoriek vstáva a nasleduje Ježiša. Je napísané: „vstal a išiel za ním“.

Klamár a nepoctivec sa stáva Ježišovým učeníkom. Ten, s ktorým nik nerátal sa ocitá zrazu v kruhu dvanástich apoštolov. Možno tomu Matúšovi, tak trošku krivdíme, možno nebol až taký darebák. Možno, že si to aj všetko uvedomoval, možno to chcel aj zmeniť, ale jednoducho nevedel ako. Nikto ho totiž neakceptoval, nikto ho nechcel prijať. Keď mu zaznelo to Ježišove „Poď za mnou“, tak si uvedomil a povedal: „toto je moja životná šanca“. Preto vstal a šiel za Ježišom bez toho, aby to vysvetľoval iným.

Ježišovo slovo premieňa jeho život. Začne žiť životom usporiadaným podľa Božieho slova. Matúš sa stáva dôležitým spolupracovníkom v Ježišovom tíme. A práve od tohto Matúša – mýtnika pochádza aj jedno z evanjelií.

Dnes nechcem hovoriť len o Matúšovi, ale chcem upriamiť pozornosť na Ježiša. On vidí, má oči aj pre tých, ktorých my nevidíme. Ktorých sme v srdci už dávno odpísali. Ježiš ich vidí. Vidí aj teba, aj mňa, vidí tvoje aj moje zlyhania a pády. Nikoho neodpisuje, ale znova a znova nás pozýva, lebo ešte stále je čas milosti. Volá nás „poď za mnou“, „nasleduj ma“, skús to ešte raz. S tým tvojím hriechom, pádom sa ešte stále dá niečo urobiť, len „poď za mnou“.

Viete, nie je jednoduché prijať takéto Ježišovo správanie. Pretože, ako nám hovorí tento príbeh: „keď to videli farizeji hovorili jeho učeníkom: "Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?, určite boli aj namrzení. Dva pohľady v tomto príbehu sú na tú istú osobu také odlišné. Ježišov pohľad, ktorý mýtnika Matúša prijíma a pohľad farizejov, ktorých rozčuľuje.

Už raná Cirkev si kládla otázku, ako sa postaviť k tým, ktorí po krste zhrešili, alebo odpadli od Cirkvi? Aký postoj k ním zaujať? Obísť ich? Nedať im ďalšiu príležitosť, šancu? Alebo ich pozývať do spoločenstva a otvoriť im náruč, ktorú otvoril Kristus aj nám? Tento problém sa rieši v každej dobe. Vieme, že krstom sa nestávame bezhriešni, ale krstom sa odpúšťa dedičný hriech a začleňujeme sa do Cirkvi. Aj keď padáme stále do hriechu, práve preto potrebujeme Božiu milosť stále a znova, každý deň. Toto Božie pozvanie „poď za mnou“ možno niektorí potrebujeme počuť aj niekoľkokrát denne. Aby sme naň odpovedali tým najkrajším spôsobom tak, že vstaneme a pôjdeme.

Kristus prináša nový pohľad na hriešnika. Ten starozákonný pohľad na hriešnika je prekonaný. Hriešnik bol ten, kto bol vyhodený zo spoločenstva svätých. Zrazu prichádza Ježiš a prichádza práve k týmto. Hovorí: „nepotrebujú lekára zdraví ale chorí“.

Aký pohľad máme my? Taký, akými očami pozeráme na svet okolo nás. Pamätajme na to, že aj my sme tu len preto, že sa pri nás Ježiš zastavil. Na mýtnici nášho života, na mýtnici môjho a tvojho života a povolal nás vlastným menom, poď Milan, Tomáš, Mária, Katarína atď. Povolal nás svojím menom, raz sme už počuli tento hlas a odpovedali sme naň áno, a preto tu dnes sedíme.

Ježišova cirkev je v dnešnom svete prítomná, ako dom návratu, do ktorého smie vkročiť každý kto ma túžbu, kto chce, kto je povolaný. Všetkým bez rozdielu patrí Ježišovo pozvanie „poď a nasleduj ma“. Každý, kto sa vo viere odváži a poslúchne toto Ježišovo slovo, smie zažívať premenu, aká nastala pri mýtnikovi Matúšovi. Aj v našom chráme sedí mnoho takých Matúšov, jedným z nich som aj ja a som Pánu Bohu za to vďačný.