Jn 18, 33-37
Mnohí
určite poznáte zaujímavú novelu od Sigmunda Freuda. Hovorí o
jachtárovi, ktorý doplával k brehu istého ostrova v južnom Pacifiku. Keď
domorodci spozorovali jeho príchod, začali ho s nadšením vítať:
tlieskali, spievali, tancovali. Niesli ho na rukách do dediny a posadili
na zlatý trón. Muž pomaly zisťoval, čo to znamená. Obyvatelia ostrova
mali totiž zvyk zvoliť si za svojho kráľa nejakého prišelca, ale iba na
jeden rok. Počas toho obdobia mohol kráľ vydávať akékoľvek príkazy a
jeho podriadení ich vykonávali bez mihnutia oka. Istého dňa sa však v
jachtárovom srdci zrodili pochybnosti. Začal premýšľať, čo sa stane, keď
sa čas jeho panovania skončí. Správa, ktorú dostal, ho vydesila, ba
priam zmrazila. Dozvedel sa, že ho vyvezú na neobývaný ostrov. Zostane
bez akýchkoľvek prostriedkov na živobytie ako obeta pre bohov. Keď sa
prebral zo šoku, začal si pripravovať plán. Najskôr prikázal
remeselníkom postaviť flotilu malých lodí. Keď boli hotové, dal vykopať
ovocné stromy a iné užitočné rastliny, previezť ich na spomenutý
neobývaný ostrov a tam ich zasadiť. Nakoniec tam prikázal postaviť pekný
dom. Takto sa pripravil na čas, keď sa jeho kraľovanie skončí.
Aj
my sa nachádzame v situácii, o ktorej vieme, že raz skončí odchodom z
tohto pozemského života. Sme dosť múdri na to, aby sme si zabezpečili
budúcnosť, ku ktorej nás volá Boh každodenným životom?
Dnes ako vieme oslavujeme v celej katolíckej cirkvi sviatok Krista Kráľa, tento sviatok bol ustanovený v roku 1925.
Cirkev
nám dnes chce povedať, že toho kráľa a kráľovstvo, ktoré dnes
oslavujeme je úplne iné, než kráľovstvá, ktoré poznáme. Kristus kráľ je
bez sluhov, armády, polície, bez kráľovských insígnií. Je to kráľ
pokoja, spravodlivosti, pravdy. Koľkokrát nám chýba práve v našich
rodinách, spoločnosti pokoj, spravodlivosť a pravda?
Božie
kráľovstvo, ktoré očakávame je už medzi nami, záleží len na nás, či ho
budeme realizovať v našom živote, a či ho prijmeme do svojho života.
Božie Kráľovstvo sa k nám približuje aj v každej svätej liturgii,
a taktiež pri modlitbe Pána, každý deň prosíme „príď Kráľovstvo Tvoje“.
Ale či skutočne robíme všetko, čo je v našich silách, aby Kristus
kraľoval, aby riadil naše mysle, srdcia i ruky?
V
Katechizme Katolíckej Cirkvi môžeme nájsť povzbudenie, že každý z nás
je povolaný vojsť do kráľovstva, kde vládne Kristus - kráľ. Kto však
chce doň vojsť musí prijať Ježišovo slovo do svojho srdca. Mám vo svojom
srdci Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa, ktorý túži zmeniť to moje
pozemské kráľovstvo na jeho kráľovstvo, kde nebude panovať násilie,
túžba po majetku, peniazoch, podvode, či nepravde.? Keď dokážeme dať
priestor Ježišovmu kráľovstvu tak v nás bude vládnuť láska, pokoj,
pravda, porozumenie, vzájomná úcta, ohľaduplnosť. Keď sa budeme o to
snažiť aj nám Kristus potom povie: „ Poďte požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.“ (Mt 25,34)
Ježiš
nemôže dnes chodiť po cestách a uliciach našich dedín a miest, nemôže
učiť, uzdravovať chorých. Ale môžeme to robiť my, keď sa budeme
pripodobňovať Jemu! My sme dnes Jeho rukami. My sme dnes Jeho ústami. My
sme dnes Jeho srdcom. Inými slovami, Božie Kráľovstvo Ním ustanovené
počas Jeho života na zemi musíme my budovať počas nášho života.
Keď
sa dnes zúčastňujeme na krásnej liturgii, počas ktorej vzdávame úctu
Kristovi, Kráľovi Vesmíru, položme si niekoľko otázok: Či plníme misiu
budovania Božieho Kráľovstva na zemi, ktorú nám On zveril? Či tak ako
Ježiš vieme skloniť sa nad chorými a biednymi, potešovať smutných
a trpiacich, prinášať nádej? Keď si dnes uctievame Krista, môžeme si byť
istí, že On je s nami a s láskou žehná všetky naše úsilia.
Raz
skončí náš život na tejto zemi, a ja verím, že všetci sme dosť múdri na
to, aby sme si zabezpečili budúcnosť, ku ktorej nás volá Boh
každodenným životom.
Komentáre
Zverejnenie komentára