Ktoré náboženstvo je pravé?

Mnoho krát sa stretávame s otázkou, ktoré náboženstvo je pravé. Katolícke? Protestánske, alebo pravoslávne? Ak mi povedia mladí, že v dnešnej dobe majú s toho zmätok, majú pravdu. Mladý človek nevie, ktoré náboženstvo je to pravé. Človek veľakrát nevstupuje do Cirkvi alebo do sekty, preto že si preštudoval ich náuku, ale preto, že ho to oslovilo. Dobrý vzťah, pocit atď.

Aj my si môžeme dať otázku, ktoré náboženstvo je to pravé. Podľa čoho viem, že to moje náboženstvo je to pravé?

Skúsme si dať odpoveď. My kresťania hovoríme, že naše náboženstvo je Bohom zjavené. Ale ktoré kresťanstvo?

Vo svete je viac než 25 000 tisíc kresťanských dominácii.  A každý týždeň vznikajú stále nové a nové. Potom, ktoré kresťanstvo je pravé?

V skutočnosti musíme pozerať na korenie. Ktorý koreň je pravý. Jedným z koreňov je katolícka Cirkev, druhým koreňom pravoslávne cirkvi a tretím korením sú protestánske cirkvi.

Kresťanstvo je Bohom zjavené náboženstvo. A Boh chce, aby sa jeho zvesť dostala k ľuďom. Ako spoznáme, že tá dominácia alebo tá učí správne? Kto nám garantuje, že to je správne náboženstvo a to nie? Musíme hľadať niečo, čo pochádza od samotného Krista. Je to Tradícia? Sv. Písmo? Alebo pápež?

Povieme si, veď tradícia sa dá prekrútiť. Vieme ako to je, keď sa povie niečo na jednej strane dediny, na druhej strane obce vznikne z toho niečo celkom iné. Ľudia prekrútia aj pravdu. Veď to sa mohlo stať aj pri apoštoloch. Boh však musel zabezpečiť pred prekrútením jeho zvesť. Odovzdávanie musí byť zabezpečené pred omylom. K zvesti musí byť pridaný prvok, ktorý bude garantovať, že tá zvesť sa bude podávať neomylne.

Všimnime si protestantizmus. Ak by sme sa spýtali protestanta: čo garantuje neomylne odovzdávanie Kristovej zvesti, povedal by Biblia.

Celý problém je v tom, že Biblia negarantuje neomylnosť, pretože potrebuje aj správny výklad. Všetky protestánske cirkvi sa odvolávajú na Bibliu, ale každá sa líši výkladom. Z toho potom vyplýva, že samotná Biblia na to nestačí.

Druhý problém u protestantov je ten, že Biblia nebola napísaná Kristom. Bibliu napísali ľudia. Potom otázka pre nich a pre nás „ keď nič iba Biblia je neomylná, odkiaľ potom môžeme vedieť, že je spísaná neomylne? Veď ju spísali ľudia. Museli by sme prehlásiť, že tí, čo ju písali boli neomylní. V takom prípade by sme museli povedať, že nie len Biblia je neomylná, ale aj ľudia, ktorí ju písali a ktorí ju zostavovali. Pretože Biblia nebola zostavená Kristom ani apoštolmi, ani v prvom storočí ani v druhom storočí, ale až v polovici štvrtého storočia. V tom období už cirkev mala za sebou búrlivé roky a aj prvý koncil. Otázka pre protestánske cirkvi je: či veria v neomylnosť Cirkvi, ktorá zostavila Bibliu? Ak povedia, že neveria, tak potom ako mohla zostaviť Bibliu? Ak povedia áno, tak potom je na mieste otázka: prečo ju bolo treba reformovať?.

Pravoslávne cirkvi netvrdia, že Biblia je len garantom odovzdávania. Tvrdia, že Cirkev disponuje s týmto dielom, ak však bol nejaký problém, zišiel sa koncil a celú vec vyriešil. Ako potom rozoznáme, ktorý koncil bol všeobecný a ktorý nie? Pravoslávne cirkvi uznávajú len 7 koncilov. Tých koncilov bolo viac. Len pre zaujímavosť, keď bol Efezký koncil (431), a Cyril Jeruzalemsky tam odsúdil nestorianizmus, (Nestorianizmus – stúpenec antiochijskej školy, ktorý tvrdil, že človek Kristus nie je Bohom, ale jeho nositeľom. To znamená: rozdeľoval ho vo dve osoby: Božie Slovo a človeka Ježiša.) tak paralelne bežal proti koncil, nestoriánsky. Keď po Efejskom koncile sa  uzatvorila náuka Cyrila Jeruzalemského, tak o niekoľko rokov v roku 449, sa konal ďalší obrovský koncil v Efeze (druhý Efezký koncil), ktorý schválil monofyziticku herézu, (Monofyzitizmus učil, že Ježiš Kristus má len jednu prirodzenosť – božskú). Pápež ho označil za lúpežnícky koncil. Následne dva roky potom 451 sa v Chalcedóne zišiel koncil, ktorý vylúčil z jednania všetkým monofyzitov a schválil pravú náuku. To nebolo všetko, lebo o 20 rokov sa konal koncil, za účasti 500 biskupov, ktorí anulovali Chalcedónsky koncil.

Vidíme, že boli aj koncily heretické. Ako rozoznať, ktorý koncil bol všeobecný? Nakoniec dôjdeme k tomu, že pravoslávna cirkev negarantuje neomylnosť.

Musíme pátrať po tom, čo pochádza od Krista. Musí to byť prvok, ktorý sa nedá spochybniť. O biblii vieme, že určite nepochádza od Krista.

Všeobecné koncily, tu by sa aj dalo, mohol Kristus apoštolom povedať, že ak budú mať problém, aby sa zišli a vyriešili problém. Ale nie je to 100%

V histórii sa stretáme už len z jedným, čo si nárokuje na neomylnosť, a to je pápež. Pápežstvo sa nedá spochybniť, pretože pochádza od samotného Krista.  Pápež môže pochádzať od Krista, pretože pápežstvo sa viaže na apoštola Petra a Peter je apoštol. Rímsky pápež si nárokuje, že on vie rozoznať, čo je Kristova náuka a čo nie je Kristova náuka. Samozrejme týka sa len učenia, keď pápež učí Ex Cathedra. Prichádzame tu k takej situácii, že máme tu tri možnosti, čo môže garantovať neomylnosť. Pápež, koncil a Biblia. Bibliu sme zavrhli, koncil sme zavrhli. Zostáva pápež, a keď pápeža škrtneme, to je už posledná možnosť. Keď pápeža škrtneme, dostaneme sa do situácie, že Boh nedal svetu žiadneho garanta mylného učenia. Tým pádom, Boh to urobil celkom zbytočné. Čo je v podstate rúhanie. Je to nezmysel myslieť si, že Boh tu poslal Syna, aby zomrel atď., a nakoniec urobil by takú fatálnu chybu. Ak škrtneme pápeža, škrtli by sme celé kresťanstvo. Pápež je jediná naša možnosť.

Čisto na základe logiky sme došli k tomu, že pápež nevyhnutné musí byť neomylným garantom, odovzdávania Kristovej zvesti.