Kanonický dodatok Markovho evanjelia Mk 16, 9-20.

Kanonický dodatok Markovho evanjelia Mk 16, 9-20.

 Dodatok Markovho evanjelia /t.j. Mk 16, 9-20/ sa v dnešnej dobe u väčšina exegétov považuje za dodatok neskoršieho autora. Originálnym koncom tohto evanjelia a pasáže o prázdnom hrobe a Ježišovom zjavení sa považuje Mk 16, 8. Nájdu sa však aj takí, ktorí argumentujú s 16, 7 kde sa im Ježiš prisľúbil zjaviť v Galilei, ako je tomu podobné v Mt 28, 16-20.  Tento problém existoval už od dávna, kedy si začali uvedomovať, že zvestovanie dobrej zvesti s koncom „a nepovedali nikomu nič, lebo sa báli“ (Mk 16, 8) je problematický. Ako môže byť dobrou zvesťou to, že sa ženy báli povedať niekomu o Ježišovom zmŕtvychvstaní? Textoví svedkovia Marka, ktorí nekončia veršom 16, 8, ponúkajú ako pokračovanie tri varianty, z ktorých sa len jeden vyskytuje dostatočne často na to, aby sme ho mohli považovať za súčasť tradície. Tento variant poznáme ako „dlhý záver“ Mk 16, 9 – 20, ktorý sa objavuje vo všetkých katolíckych a väčšine protestantských Bibliách, či už odlišným písmenom alebo ako poznámka pod čiarou, aby sa neznačil textová pochybnosť.

Z gramatického hľadiska grécke ukončenie vety s časticou ga,r je tvrdé, hoci nie nemožné. Marek aj na inom mieste ukončuje príbehy s vysvetľujúcou poznámkou s ga,r (6, 52; 14, 2) a opisom charakteristických emócií (6, 52; 9, 32; 12, 17).[1]

Ak vychádzame z redakčno – kritického názoru, že Marek použil starší prameň o pašiových udalostiach ktorý sa orientoval na prvokresťanské vyznania, museli sa vo vyznaniach výslovné udalosti až po nanebovzatie stratiť. Potom predstavuje problém skráteného Mk ukončenia následovné:

1.             Marek použil exemplár prameňa, ktorému náhodne chýbal koniec a jemu sa nepodarilo zaobstarať chýbajúcu časť, bránil sa sám porozprávať udalosti, ktoré mu samozrejme boli známe v podobe formúl viery a doplnil evanjelium núdzovo iba poznámkami 14, 28 a 16, 7. 

2.             Marek poznal naväzujúce správy na 16, 8, ale z teologických alebo redakčných dôvodov ich nepoužil, ale nahradil ich 14, 28 a 16, 7, pretože nechcel a nemohol odporovať vyznaniu ako takému.

Verš 14, 28 („Po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley“) a 16, 7 svedčia, že sám evanjelista reflektoval chýbajúce správy  o zjavení. Tieto dve vsuvky sa vzťahujú na chýbajúce udalosti, ktoré sú typické pre koniec ďalších evanjelií. Oni poukazujú na správy, ktoré musíme očakávať na základe starého vyznania vo formulách viery (por. 1 Kor 15, 3 - 5). Funkcia veršov 14, 28 a 16, 7 môže byť nahradiť a súčasne pripomínať predpokladané správy ako také.

Skutočnosť, že Markovo evanjelium je ukončené v starých textových posolstvách v. 16, 8 sa často vysvetľovala tým, že pôvodný koniec sa vraj stratil. Vychádza z úsudku, že 16, 8 nemôže byť pôvodným ukončením evanjelia, ktoré sa pridŕža prvokresťanského vyznania. Naproti tomu zdôrazňuje Aland , že verš 16, 8 predstavuje perikopové ukončenie, strata hárku v jednom exemplári by sa nemohla presadiť v širokej tradícii. Tak zriedkavé rukopisy Markovho evanjelia neboli, aby si opisovateľ chýbajúcu časť nemohol nahradiť. Absolútne nepravdepodobné je, že zrovná tento exemplár by patril k „vzorovému textu“ celej jednej textovej skupiny[2]. Evanjelium muselo byť teda od počiatku zverejnené v predloženej skrátenej forme.

Kratší záver však nie je v našich Bibliách. Tento kratší záver znie takto: „Všetko, čo im bolo uložené, stručne oznámili Petrovým spoločníkom. Potom sám Ježiš od východu až po západ vyslal skrze nich sväté a nepominuteľné zvestovanie večnej spásy.“ 

Tento záver sa nachádza v rukopisoch, udomácnených v Egypte a okolo neho. Preto vznikol pravdepodobné v Egypte. Zrejme vznikom z úmyslu dať evanjeliu vznešenejšou záverečnou myšlienkou plnšie zakončenie. Tak rozvíja autor ďalej verše  1-8 tým, že podľa vzoru ostatných evanjelií hovorí, že ženy skutočne odovzdali učeníkom veľkonočné posolstvo.[3]

Kapitola 16, 8 sa v najstarších rukopisoch zrazu končí Markovo evanjelium. Príčinu tohto nepoznáme. Rukopisy „Vaticanus“ a „Sinnaiticus“ a sýrskepreklady nemajú v 16. Kapitole  verše 9-20. Verše 16, 9-20 sa nachádzajú ako stopy v Tatianovom Diatessarone. Aj Irenej pozná verše 9-20 ako záver. Rovnako aj text Koiné a textus receptus. Rukopis W (5. Str) vo „Freer Logion“ má rozšírenie textu Koiné v 16 kap. Medzi 14. a 16. Veršom o 16 riadkov.[4] Text znie takto: „Oni sa však bránili a hovorili: Táto doba nespravodlivosti a nevery je pod mocou satana, ktorí nedopustí, aby nečistí duchovia pochopili pravdu a moc Božiu. Preto zjav už teraz svoju spravodlivosť, povedali tamtí Kristovi. A Kristus im odpovedal : Naplnené sú hranice rokov moci satana. Niečo iného mocnejšieho sa blíži. A pre tých, ktorí hrešili, som bol odovzdaný na smrť, aby sa vrátili k pravde a nehrešili viac, aby zdedili duchovnú a nehynúcu slávu spravodlivosti, ktorá je na nebesiach.“[5] Tento text sa nepoužíval ani v patristickom čase a dokonca aj niektoré dnešné sv. Písma, či ich komentáre tento text akoby jednoducho ignorovali.[6]  Dodatok obsahuje obranu učeníkov a Pánovu odpoveď. Podľa 14 verša Pán učeníkom vyčítal ich neveru. Bránili sa, že žijú v dobe bezprávia a nevery, ktorá je pod mocou satana. Satan nepripustí, aby bola pochopená pravá moc Božia, ktorá spôsobila vzkriesenie.[7]

Po prvé, čo je veľmi dôležité na rozlíšenie textov medzi Mk 16, 1-8 a 9-20 je fakt, že posledných dvanásť veršov nemá nič spoločné s Markovým štýlom písania, používania slovíčok a dokonca fakt, že aj taký sv. Eusebius a Hieroným považovali tento druhý dodatok za druhotný.

Tento dlhší Markov záver sa nachádza vo väčšine gréckych majuskulových rukopisov. Dodatok bol pravdepodobné dopísaný v prvej polovici druhého storočia  a pripojený k Markovmu evanjeliu a tým aj prijatý do kanónu. Podľa toho ho niektorý volajú aj kanonický dodatok Markovho evanjelia. Je to akoby súhrn troch ostatných evanjelií, kde pravdepodobné autor chcel prikrášliť alebo dokončiť koniec Markovho evanjelia, nakoľko podľa niektorých hypotéz Marek mohol byť prenasledovaný a zabitý, či text sa mohol jednoducho stratiť, alebo poškodiť.

Pozornému čitateľovi nemôže uniknúť medzera medzi ôsmim a deviatym veršom. Je tu dojem prerušenia súvislosti. Je to, ako by sa 9 veršom začínala nová správa. Veta v deviatom verši začína bez podmetu, v tomto prípade je tu zamlčaná osoba Ježiša Krista na ktorého sa vzťahuje „ v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych, zjavil sa najprv...“ a ôsmim veršom, kde jasným podmetom sú ženy.  Napriek tomu ostávajú otvorené otázky. Predovšetkým verše 9-20 nezodpovedajú tomu, čo by sme mohli očakávať po veršoch 1-8. Keď ženy pod dojmom strachu, ktorý im zavrel ústa, opustili hrob, bolo predsa nevyhnutne treba povedať, ako zasa prišli k slovu, aby apoštolom predsa len doniesli anjelovo posolstvo. Namiesto toho sa začína správa v 9. verši Ježišovým zjavením sa Márie Magdaléne a až v 10 verši sa pritom spomína posolstvo anjela, akoby sa vzťahovalo iba na ňu. Ešte závažnejšia je okolnosť, že sa nespomína zjavenie sa Vzkrieseného, ktoré sa podľa Ježišovho prísľubu apoštolom malo udiať v Galiley (14, 28), ako to potvrdil aj anjel (16, 7). Zjavenie, spomínané v 14. verši, nemá totiž nejakú súvislosť s Galileou. Je to naopak zjavenie, o ktorom rozpráva Lk 24, 36 n. a Jn 20, 19 n. a ktoré sa stalo v Jeruzaleme.[8] Grécko slovo ktoré je použité na označenie „zjaviť sa“ v prípade Márie Magdalény je iné, aké Marek používa v podobných situáciách. Toto videnie je telesné, čím je vlastne charakteristický celý tento úsek – viazanie sa na vecne hmotnú predstavivosť.[9]

Ak čítame pozorne Markove evanjelium zistíme, že Markove výrazy sú veľmi podobné Matúšovmu evanjeliu, verš 15  „choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ znie  v 19. verši Matúša: „Choďte teda, učte všetky národy.“ Ďalej u Marka: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“ je v 19 verši u Matúša:  „A krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Avšak verš 15 „choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ stojí ako protiklad k ôsmemu veršu „A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli“[10]

Marek vo svojom evanjeliu používa podrobnosti, dostatočné literárne zafarbenie a živé, zatiaľ, čo v Matúšovom dodatku je štýl neosobný, stručný, a opakujúci sa.

Celý tento príbeh Markovho dodatku sa skladá z troch časti:

-          V prvej časti sa najskôr zjavuje Márii Magdaléne, potom v dvanástom a trinástom verši zjavuje emauzkým učeníkom „ zjavil dvom na ceste, kde išli na vidiek“ a od štrnásteho verša sú tu jedenásti, kde je dominantná ich neschopnosť uveriť všetkým správam o Ježišovom zrtvychvstaní. Ježiš im to potom sám vyčitá, že neverili tým, ktorí ho videli. Toto pokarhanie stáva učeníkov do nepriaznivého svetla a je možné, že malo slúžiť ako výchovný prvok pre neskorších veriacich, aby verili napriek tomu, že Ježiša nevideli.

-          V druhej časti dominuje misijné poslanie „Choďte do celého sveta“ a znamenia, ktoré budú týchto ľudí do prevádzať v ich konaní a tým dajú aj patričnú hodnovernosť slovám, ktoré hlásajú.

-          Kde Ježiš pred očami prítomných vystupuje do neba (Mk 16, 19)

Ak začneme premýšľať odkiaľ mohol autor čerpať podklady pre tento druhý záver Markovho evanjelia, môžeme použiť synopsu evanjeliových textov. Tam vidíme, že väčšina textu je schematický totožná s Lk. 24 počnúc správou o zmŕtvychvstaním kde taktiež prvé odohráva v kruhu žien, kde na prvom mieste stojí Mária Magdaléna. Potom sú to emauzkí učeníci a na poslednom mieste, tak ako v Markovom evanjeliu sú to jedenásti učeníci, ktorý pred nanebovstúpením dostávajú posledné ponaučenia, zahrňujúc misijnú myšlienku, „ a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov“ (Lk. 24, 47) Nasledujúce posledné verše sú dosť paralelné s Mk 24, 50-53 alebo tá istá paralela nás vedie do skutkov apoštolov „Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal“ (Sk 1, 9-11)

Okrem Lukáša môžeme tieto referencie nájsť aj v dvadsiatej kapitole sv. Jána, ktorý korešponduje s Máriou Magdalénou v Mk 16, 9-11, porovnaj Jn 20, 14-18, ďalej je to zmienka o emauzkých učeníkoch, ktorá je u Mk v 16, 12-13, porovnaj Lk24, 13-5 a na poslednom mieste sú to jedenásti apoštoli v 16, 14-18, pozri: Lk 24, 36-43, Jn 20, 19-23, 26-29 a Mt 28, 16-20. Záver je nanebovstúpenie Ježiša 16, 19-20, ktoré nachádzame  v Lk 24, 50-51 a Sk1, 9-11.[11]

Tu môžeme vidieť, že Markovo evanjelium skutočné konči veršom osem. Musíme len čítať tieto pasáže, aby sme videli ako sa líšia od konca tohto evanjelia a ako iné evanjelia korešpondujú s touto pasážou. Ak priberieme do úvahy, že tento text sa nenachádza ani vo významných rukopisoch, potom  môžeme tvrdiť, že tento text je iného dáta a pochádza od iného autora ako Marka, je dosť jasné.

Cirkev nám napriek týmto faktom predkladá tento text ako kanonický a nám vzniká otázka, čo nám autor chcel týmto dodatkom povedať, prečo ho vlastne napísal?

Muž, ktorý to napísal musel skutočne veriť, že Cirkev má istú a zaväzujúcu úlohu od samotného Krista.  

---

[1] HARRINGTON, D.: The Gospel according to Mark, in The New Jerome Biblical Commentary, s. 629.

[2] Aland, K: Der wiedergefundene Markusschluß, ZThK 67; s. 9.

[3] RIENECKER, F. Evanjelium podľa Marka, Wuppertálska študijná Biblia, Bratislava : Svornosť, 1993. ISBN 80-7131-010-7, s. 276.

[4] RIENECKER, F. Evanjelium podľa Marka, Wuppertálska študijná Biblia, Bratislava : Svornosť, 1993. ISBN 80-7131-010-7, s. 33.

[5] RIENECKER, F. Evanjelium podľa Marka, Wuppertálska študijná Biblia, Bratislava : Svornosť, 1993. ISBN 80-7131-010-7, s. 276.

[6] Medzynarodowy komentarz do Pisma Świetego, Warszava 2000, s. 1238.

[7] RIENECKER, F. Evanjelium podľa Marka, Wuppertálska študijná Biblia, Bratislava : Svornosť, 1993. ISBN 80-7131-010-7, s. 276.

[8] RIENECKER, F. Evanjelium podľa Marka, Wuppertálska študijná Biblia, Bratislava : Svornosť, 1993. ISBN 80-7131-010-7, s. 33.

[9] Ježiš v Evanjeliu podľa Marka – Jeroným Horák, str. 352, Rím 1986.

[10] Porov.: Ježiš v Evanjeliu podľa Marka – Jeroným Horák, str. 352, Rím 1986.

[11] The new Jerome Biblical Commentary –Brown, Fitzmyer, Murphy, reprinted 2000 in Great Britan