Bodmerov papyrus 14-15 (p75)

Ctihodné svedectvo Evanjelia podľa Lukáša a Jána:

Bodmerov papyrus 14-15 (p⁷⁵)

ÚVOD

Bodmer papyrus 14-15 (p75) sa dostal do Vatikánskej knižnice 22. novembra 2006. Oficiálne bol prezentovaný a odovzdaný Svätému otcovi Benediktovi XVI cez pána Franka J. Hannu III počas súkromnej pápežskej audiencie 22. januára 2007. Týmto prírastkom Vatikánska knižnica pridala nový klenot k svojim najcennejším pokladom.

Pri príležitosti XII. riadneho valného zhromaždenia synody biskupov bola Vatikánska knižnica veľmi potešená, že mohla prezentovať synode otcov faksimilá dvoch významných strán tohto cenného rukopisu. Jedna obsahuje „Otče náš“ z Evanjelia podľa Lukáša (11:1-4) a druhá obsahuje prológ Evanjelia podľa sv. Jána (1:1-18).

Lukášovo znenie modlitby Otče náš (Lk 11:1-4)

Najskôr by som chcel prezentovať transkripciu textu Otčenáša tak ako bola nájdená v P75. Treba si všímať, že v podstate sa nelíši od verzie prijatej modernými kritickými edíciami.

Text

11 1Kai. evge,neto evn tw/| ei=nai auvto.n evn to,pw| tini. proseuco,menon( w`j evpau,sato( ei=pe,n tij tw/n maqhtw/n auvtou/ pro.j auvto,n( Ku,rie( di,daxon h`ma/j proseu,cesqai( kaqw.j kai. VIwa,nnhj evdi,daxen tou.j maqhta.j auvtou/Å 2  ei=pen de. auvtoi/j( {Otan proseu,chsqe le,gete(

Pa,ter( a`giasqh,tw to. o;noma, sou\ evlqe,tw h` basilei,a sou\ 3 to.n a;rton h`mw/n to.n evpiou,sion di,dou h`mi/n to. kaqV h`me,ran\ 4 kai. a;fej h`mi/n ta.j a`marti,aj h`mw/n( kai. ga.r auvtoi. avfi,omen panti. ovfei,lonti h`mi/n\ kai. mh. eivsene,gkh|j h`ma/j eivj peirasmo,nÅ

Preklad

11 ¹Raz sa na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov." ²Povedal im: "Keď sa modlíte, hovorte:

Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. ³Chlieb náš každo-denný daj nám každý deň ⁴ a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia."

Kontext, v ktorom je tento úryvok situovaný, je typický pre Lukáša. Viac než ktorýkoľvek iný autor Nového zákona, Lukáš rád vykresľuje Ježiša pri modlitbe, často v samote (por. Lk 3:21; 5:16; 6:12; 9:18,28; atď.).

Jeho učeníci cítili, že boli z tejto modlitby vylúčení a tak pripomenuli Pánovi, že Ján Krstiteľ naučil svojich vlastných učeníkov modliť sa. Vtedy Ježiš zarecitoval Otčenáš.[1]

Znenie odovzdané v Evanjeliu podľa Lukáša sa odlišuje od dlhšieho znenia, ktoré sa nachádza v Evanjeliu podľa Matúša (Mt 6:9-13).

Posledné uvedené je v podstate identické so znením, ktoré je používané vo všetkých kresťanských liturgiách: Obe špecifikujú, že Otec, ku ktorému je modlitba adresovaná, je na nebesiach; pridajú prosbu "buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi;"[2]  a na konci modlitby je vyprosená ochrana proti zlu.

Najmarkantnejší rozdiel je v tom, že pokiaľ Lukášov text prezentuje modlitbu, ktorá je akoby neformálna, Matúšov text je dôrazne orientovaný na kolektívne recitovanie prosby. Z tohto faktu sa dá vydedukovať, že Lukášovo vyjadrenie je jednoduchšie. Na druhej strane paralelný Matúšov text, v súlade s cirkevnými starosťami prvého evanjelia,[3] zdanlivo adoptoval formulu, ktorá bola už v používaní v apoštolských komunitách pri liturgických oslavách.[4]

Svedectvo P⁷⁵ je mimoriadne dôležité z kritického hľadiska vo vzťahu k modlitbe Otče náš. Denné recitovanie Matúšovho znenia modlitby dalo veľmi často odpisovačom textov podnet opravovať Lukášov text tak, aby ho harmonizovali s liturgickou formulou tejto modlitby.

Jánov  prológ (Jn 1:1-18)

Je to jeden z preslávených textov v Novom zákone a bol už veľmi uznávaný v ranej cirkvi pre svoju literárnu formu.[5] Práve ako takzvané " Poviedky z detstva" v Evanjeliách podľa Matúša (Mt 1- 2) a Lukáša (Lk 1- 2), prológ v Evanjeliu podľa Jána sa vzdiaľuje od najstaršej evanjeliovej tradície, reprezentovanej Evanjeliom podľa Marka, ktoré sa začína so svedectvom Jána Krstiteľa, uvádzajúcim Ježišovo verejné účinkovanie.

Medzi dôvodmi pre tieto počiatočné dodatky je fakt, že veľmi skoro sa stala zrejmým mnohoznačnosť v Markovej zmienke o Ježišovej prirodzenosti a jeho misii. Avšak pokiaľ Matúš a Lukáš si vystačia s tým, že zdôrazňujú výnimočnú podstatu Ježišovho narodenia než splnenie proroctiev Starého zákona. Ján ide o krok ďalej a výslovne komunikuje, že Ježiš má jedinečný vzťah s Bohom, totiž, že má božskú prirodzenosť.

Text

1 1 VEn avrch/| h=n o` lo,goj( kai. o` lo,goj h=n pro.j to.n Qeo,n( kai. Qeo.j h=n o` lo,gojÅ 2 ou-toj h=n evn avrch/| pro.j to.n Qeo,nÅ 3 pa,nta diV auvtou/ evge,neto( kai. cwri.j auvtou/ evge,neto ouvde. e[n( o] ge,gonenÅ 4 evn auvtw/| zwh. h=n( kai. h` zwh. h=n to. fw/j tw/n avnqrw,pwn(5 kai. to. fw/j evn th/| skoti,a| fai,nei( kai. h` skoti,a auvto. ouv kate,labenÅ

6 evge,neto a;nqrwpoj avpestalme,noj para. Qeou/( o;noma auvtw/| VIwa,nnhj\ 7 ou-toj h=lqen eivj marturi,an( i[na marturh,sh| peri. tou/ fwto,j( i[na pa,ntej pisteu,swsi diV auvtou/Å 8 ouvk h=n evkei/noj to. fw/j( avllV i[na marturh,sh| peri. tou/ fwto,jÅ 9h=n to. fw/j to. avlhqino,n( o] fwti,zei pa,nta a;nqrwpon evrco,menon eivj to.n ko,smonÅ 10 evn tw/| ko,smw| h=n( kai. o` ko,smoj diV auvtou/ evge,neto( kai. o` ko,smoj auvto.n ouvk e;gnwÅ 11 eivj ta. i;dia h=lqe( kai. oi` i;dioi auvto.n ouv pare,labonÅ 12 o[soi de. e;labon auvto,n( e;dwken auvtoi/j evxousi,an te,kna Qeou/ gene,sqai( toi/j pisteu,ousin eivj to. o;noma auvtou/\ 13 oi] ouvk evx ai`ma,twn( ouvde. evk qelh,matoj sarko.j( ouvde. evk qelh,matoj avndro.j( avllV evk Qeou/ evgennh,qhsanÅ 14 kai. o` lo,goj sa.rx evge,neto( kai. evskh,nwsen evn h`mi/n( kai. evqeasa,meqa th.n do,xan auvtou/( do,xan w`j monogenou/j para. patro,j( plh,rhj ca,ritoj kai. avlhqei,ajÅ

15 VIwa,nnhj marturei/ peri. auvtou/ kai. ke,krage le,gwn( Ou-toj h=n o]n ei=pon( ~O ovpi,sw mou evrco,menoj e;mprosqe,n mou ge,gonen\ o[ti prw/to,j mou h=nÅ 16 o[ti evk tou/ plhrw,matoj auvtou/ h`mei/j pa,ntej evla,bomen kai. ca,rin avnti. ca,ritoj\ 17 o[ti o` no,moj dia. Mwu?se,wj evdo,qh( h` ca,rij kai. h` avlh,qeia dia. VIhsou/ Cristou/ evge,netoÅ 18 qeo.n ouvdei.j e`w,raken pw,pote\ monogenh.j qeo.j o` w'n eivj to.n ko,lpon tou/ patro.j evkei/noj evxhgh,satoÅ

Preklad

¹Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. ²Ono bolo na počiatku u Boha. ³Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. ⁴V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. ⁵A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.

⁶Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. ⁷Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. ⁸On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. ⁹Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. ¹⁰Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. ¹¹Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. ¹²Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, ¹³čo sa nenarodili ani z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha. ¹⁴A slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.

¹⁵Ján o ňom vydal svedectvo a volal: "Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja." ¹⁶Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. ¹⁷Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. ¹⁸Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.

Táto strana je pravdepodobne najdôležitejšia v papyruse, nie kvôli textu, ktorý podáva, ale skôr preto, že slúži ako prvý rukopisný dôkaz existencie kánonu štyroch evanjelií, ako je to už bohato popísané v nasledujúcich Poznámkach o histórii ...

Z textového hľadiska P⁷⁵ takmer úplne napodobňuje text, ktorý bol rekonštruovaný v kritických vydaniach, okrem niekoľkých malých ortografických variantov. Navyše, napriek skutočnosti, že jeho interpunkcia je nepravidelná, jeho kritický príspevok je veľmi dôležitý tým, že potvrdzuje starobylosť podania (Lesart). To je pravdepodobne originálne, keďže syntakticky zahŕňa verše 3b a 4. Tento variant bol známy v patristickej tradícii, ale zjavne sa stratil neskôr, keď bolo prevedené ďalšie rozdelenie textu do veršov.

*   *   *

Tieto dve perikopy sú len príkladom kvality textu, ktorú P⁷⁵ dokazuje a preverujú opäť starostlivosť, s ktorou Cirkev zachovala pôvodný obsah svätej Biblie.

Druhý Vatikánsky Koncil hovorí vo vieroučnej konštitúcii o Božom zjavení, Dei Verbum: " Cirkev vždy mala v úcte Písmo sväté priam ako samo Telo Pánovo, pretože - najmä v posvätnej liturgii - neprestáva prijímať chlieb života zo stola tak slova Božieho, ako aj Tela Kristovho a podáva ho aj veriacim. " (DV 21).

Táto interakcia medzi Božím slovom a Kristovým Telom ako denným pokrmom a pokrmom pre Kristových učeníkov je nadčasovým predmetom v tradícii Cirkvi. Je tiež naznačená vo výbere týchto dvoch strán papyrusu, ktoré sú prezentované na rozbor pre našich čitateľov, ako aj v histórii tohto cenného rukopisu, ako bude indikované v Poznámkach …, ktoré nasledujú, z pohľadu jeho liturgického použitia v priebehu prvých storočí jeho histórie.

Z najdôležitejších textov patristickej tradície ohľadom Božieho slova ako pokrmu pre dušu som vybral nasledujúci úryvok od sv. Ambróza Milánskeho: " Nič iného neoživí racionálnu dušu tak ako slovo, ktoré ju nasmeruje k Bohu. Ako Božia reč konkrétne rastie vnútri našej duše, keď On je prijímaný, porozumený a zachovávaný, život vo vnútri duše rastie rovnakým spôsobom. A v opačnom zmysle, keď je Božie slovo menej prítomné v našej duši, podobne aj život v našej duši je menej prítomný. Tak ako táto jednota našej duše a tela je oživená, vyživovaná a zachovávaná pomocou životodárneho Ducha, takisto naša duša je oživená pomocou Božieho slova a duchovnej milosti. Z tohto dôvodu musíme hľadať každým spôsobom základnú príčinu vzhľadom ku všetkým ostatným, zhromažďovať Božie slová v našom vnútri, hromadiť ich v centre nášho bytia, vo svojich myšlienkach, vo svojich starostiach a vo svojich skutkoch v takej miere, že naše skutky odpovedia na slová svätého Písma a naše správanie bude v súlade so všetkými nebeskými nariadeniami. Vtedy môžeme hovoriť aj my: 'Tvoja reč ma oživí ' (Ž 118:50)."[19]

Také prispôsobenie a zdĺhavá meditácia[20] o Božom slove vedie k primeranej životnej ceste. Dôležitý je v tejto súvislosti odkaz na eucharistiu a na modlitbu Pána v apoštolskej exhortácii pápeža Benedikta XVI. Sacramentum Caritatis: "Tajomstvo Eucharistie nás uschopňuje a podnecuje odvážne sa angažovať v štruktúrach tohto sveta, aby sme do nich vniesli tú novosť vzťahov, ktoré majú v Božom dare svoj nevyčerpateľný zdroj. Modlitba, ktorú opakujeme počas každej svätej omše: „chlieb náš každodenný daj nám dnes“, nás zaväzuje urobiť všetko, čo je možné, v spolupráci s medzinárodnými, štátnymi a súkromnými inštitúciami, aby prestal alebo sa zmenšil škandál hladu a podvýživy, ktorou trpia toľké milióny ľudí, najmä v rozvojových krajinách."[21]

Výber týchto dvoch textov, za ktorých skvelú reprodukciu z papyrusu vďačíme vydavateľstvu Testimonio Editoral, Madrid, nie je náhodný. Naopak, to je významná a šťastná voľba, ktorá bola urobená prostredníctvom darcu papyrusu samého. Keď bola publikácia Lineamenta Dvanásteho Bežného Valného Zhromaždenia Synody biskupov 25. januára 2007 oznámená, rozhodol sa hneď prezentovať  zvláštny dar Svätému otcovi so zreteľom na synodu biskupov.

Z tohto pohľadu a v dôsledku môjho zamyslenia sa, by som chcel pripomenúť jednu udalosť medzi mnohými, ktoré sprevádzali príchod Papyrusu Bodmer 14-15 vo Vatikánskej knižnici, a ktorý tak urobil rok 2006-2007 historickým rokom pre našu inštitúciu. Súkromná pápežská audiencia 22. januára 2007, v priebehu ktorej sa prezentácia konala a odovzdanie papyrusu Svätému otcovi sa uskutočnilo v obzvlášť výraznom a dojemnom ovzduší. Svätý otec, ktorý bol zjavne sám dychtivý vidieť tú cennú "relikviu"  a držať ju vo svojich rukách, dával nám najavo svoju eufóriu ako aj hlboké emócie. Strávil dlhý čas tým, že skúmal tie dve listy, ktoré boli mu prezentované, a kládol otázky Dr. Severa J. Voicu, autorovi Poznámok …[22] V priebehu audiencie pán Frank Hanna predstavil svoju manželku Sally a ich dcéru Alžbetu Svätému otcovi, ktorý sa dlho s nimi rozprával o ich angažovanosti v miestnom katolíckom spoločenstve doma v Spojených štátoch.

Po pápežskej audiencii nasledovalo hneď stretnutie medzi ministrom zahraničných vecí, mnou a niektorými spolupracovníkmi knižnice. V tomto čase darca, ktorého sprevádzali svoja manželka a dcéra, z ktorých všetci boli stále veľmi dojatí slovami vďaky, ktoré im Svätý otec hovoril.

-----------------------------------------------------------------------------------------------

 V tomto bode sa môžeme vrátiť k vysvetleniu dôležitosti P⁷⁵: Pred jeho objavením sme mali teoretickú predstavu existencie kánonu štyroch evanjelií, ale žiadny konkrétny dôkaz pre potvrdenie téz svätého Ireneja, a len neurčitú predstavu ako sa evanjeliá javia Cirkvi a veriacim.

Kus Filológie

Ako je už zistené o P⁷⁵, ktorého pôvod treba datovať do prvých rokov 3. storočia, má výnimočnú hodnotu z filologického zorného uhla pohľadu, nielen kvôli jeho relatívnej starobylosti (pretože je naozaj len trochu viac ako storočie mladší než redakcia Evanjelia podľa Jána, ktorú tradícia a moderná exegéza datujú obe do obdobia okolo roku 90) a kvôli kvalite jeho textu (príklad toho je až doteraz neharmonizovaný text Lukášovho znenia modlitby Otče náš, Lk 11,1-4), ale predovšetkým kvôli faktu, ktorý je v určitom zmysle skôr zvláštny, totiž jeho zhoda s takzvaným "codex B" biblie (Vat. gr. 1209), 4. storočia. Nedávny výskum preukázal, že napriek chronologickej medzere a geografickej vzdialenosti (P⁷⁵ je z Egypty, pokiaľ "codex B" bol vyrobený v Palestíne)[23] oba rukopisy obsahujú v podstate rovnaký typ textu.[24]

V každom prípade jeho blízkosť ku "codex B" neznamená, že obaja rukopisy sú totožné. P⁷⁵ občas skutočne prezentuje čítania, ktoré ho spájajú s neskoršou koptskou tradíciou, napríklad keď dáva názov N<in>ive anonymnému boháčovi v podobenstve o chudobnom Lazarovi (Lk 16,19-31); v Jn 10,7, namiesto "Ja som brána k ovciam", papyrus dáva variant "Ja som pastier ..."; toto sú úryvky, ktoré sú prakticky ohraničené do rámca koptskej tradície.

Na inej úrovni obaja rukopisy súhlasia (spolu s mnohými inými rukopismi a patristickými autormi) s tým, že vynechávajú epizódu o cudzoložnici (Jn 7,53-8,11), štýl ktorej je nápadne odlišný od zvyšku Evanjelia podľa Jána. Tento izolovaný evanjeliový fragment, ktorý je už dobre dosvedčený zo 4. storočia, pôvodne nepatrí k žiadnemu zo štyroch kánonických evanjelií; štúdia o rukopisnej tradícii ukázala, že bola početne prepísaná v rôznych kontextoch (obyčajne po Jn 7,52; ale aj po Jn 8,3; 7,36; 21,25; alebo dokonca aj po Lk 21,38 alebo Lk 24,53).[25]

Vynikajúca kvalita textu P⁷⁵ je ešte viac zjavná, keď skúsime rekonštruovať jeho prapôvod, to znamená zložitý sled udalostí, ktoré viedli k jeho existencii. Naozaj viac ako storočie oddeľuje finálnu redakciu dvoch evanjelií, ktoré sa dá v prípade Jána datovať do posledného desaťročia prvého storočia (Lukáš je asi dvadsať rokov starší), od produkcie papyrusu. V priebehu tej doby treba predpokladať existenciu najmenej štyroch dočasných kópií, ktoré sú nateraz stratené. Najskorší vzor celku štyroch evanjelií bol vyrobený niekedy po strede druhého storočia; ale nebol urobený od originálov, ale od kópií opísaných od týchto, pretože Lukáš a Ján nepochádzajú z toho istého miesta (1-2). Neskôr kópia tohto celku (rozdelená na dva zväzky, ako je už zmienené) dorazila do Egypta, možno do Alexandrie (3); a z tejto kópie pochádza (grécky) predchodca variantov, ktoré sú typické pre koptské znenie (verziu) (4). P⁷⁵ pochádza vo finálnych verziách z tohto predchodcu. Fakt, že text papyrusu je taký kvalitný po toľkých prepisovaniach je veľmi upokojujúci pokiaľ sa týka transmisie Nového zákona.

Skorá história (účel a použitie)

Pôvod P⁷⁵ a najskoršie fázy jeho histórie sa dajú teda rekonštruovať dosť uspokojivom spôsobom. Papyrus bol kopírovaný prostredníctvom profesionálneho odpisovača, hoci to nie je luxusné dielo, ale skôr jednoduché, určené pre praktické použitie. To sa dá usúdiť z jeho formátu (asi 23 x 12 cm), z faktu, že jeho okraje sú veľmi úzke a z absencie akejkoľvek ozdoby. Jediný priestor, ktorý skutočne ostával prázdny, je vyrobený z dvoch prázdnych riadkov, ktoré označujú prechod od Evanjelia podľa Lukáša k Evanjeliu podľa Jána.

Zaiste P⁷⁵ bol kopírovaný, aby sa dal používať pre liturgické oslavy v kresťanských komunitách. Avšak v priebehu času (možno dokonca aj po krátkom čase) sa rukopis stal opotrebovaným a začal tratiť strany. Až potom, keď sa stal prakticky nepoužiteľným, rozhodli sa ho zviazať. Zlepili ostatky prvého a posledného listu, aby posilnili jednoduchú väzbu. Prečo? Sčasti pretože kresťania, tak ako židia, nechceli hádzať sväté texty do odpadu a určite by ich ani nespálili. Ale určite tiež preto, že rukopis sa stal cennou relikviou, ktorá sa možno dopracovala k použitiu ako amulet, pokladaný na chorých, keď prosili za uzdravenie podľa praxe, ktorá je dobre dosvedčená až do súčasnosti.

Len čo bol rukopis redukovaný na tú podobu (naozaj celkom podobnú tej podobe, ako ju poznáme dnes), bol zakonzervovaný, ako už bolo zmienené, spolu s mnohými inými z Bodmer a Chester Beatty papyrusmi, pravdepodobne v kláštore, ktorý nasledoval pravidlá sv. Pachomiusa, zakladateľa egyptského monasticizmu, ktorý zanikol roku 347. To znamená, že rukopis dorazil do kláštora po tom, ako bol používaný asi storočie v kostole alebo kaplnke, o totožnosti ktorej nemáme žiadne údaje.

Nové fragmenty

Rozmer papyrusu, ktorý bol darovaný Vatikánskej knižnici, nie je totožný s rukopisom, popísanom v Editio princeps roku 1961. Vyšlo najavo skutočne  prekvapujúce objavenie, že z neznámych dôvodov isté dosť rozsiahle fragmenty boli vynechané z edície. Tieto fragmenty boli nedávno vydané a zdanlivo pochádzajú zo starej väzby, ktorá bola čiastočne reštaurovaná v ranných osemdesiatych rokoch.[26] Avšak pre aspoň jeden z týchto fragmentov, ktorý bol zmienený už v roku 1976, je takéto vysvetlenie nepravdepodobné.[27]

Naviac sú tam v bibliografii len neurčité narážky na existenciu asi tridsatich ďalších minuskulových fragmentov (obsahujúce priemerne jeden alebo dva listy na každej strane), ktoré nikdy neboli vydané.

Nepochybne je potrebné dodať, že výskum papyrusu Bodmer 14-15 ešte nedosiahol svoje zakončenie...

---

[1] Samo o sebe je zrejmé, že Pán to spravil pri viac než len jednej príležitosti, používaním rôznych formúl. Tradícia Nového zákona však zachytáva  iba redakcie, ktoré sú odovzdané cez Matúša a Lukáša, a ktoré boli prijaté cirkvou. Okrem textovej formuly, ktorú nachádzame v Didaché, a ktorú dosvedčuje rané zahrnutie Otčenáša do eucharistickej liturgie, niet iných známych alternatívnych verzií tejto modlitby.

[2] Prosba, aby bola Otcova vôľa zdanlivo ukazuje na Ježišovu veľmi osobnú modlitbu počas jeho agónie v Getsemanskej záhrade (porov. Mt 26,42; Lk 22,42).

[3] Medzi charakteristickými úryvkami, ktoré naznačujú námety Evanjelia podľa Matúša s ohľadom na organizačné aspekty komunitného života, sa dá vybrať nasledujúci (okrem výnimočného faktu, že jedine Matúš zo štyroch evanjelií používa slovo έκκλησίa): Pripísanie krstnej trojičnej formuly Ježišovi samému spolu s výslovným rozkazom ohlasovať evanjelium celému svetu (Mt 28:19); naliehanie na moc odpustiť alebo neodpustiť hriechy, ktorá je zverená apoštolom (Mt 18:18); a slávnostné vyjadrenie Petrovej nadradenosti (Mt 16:18-19).

[4] Tento fakt je prakticky istý v tom, že niektoré zo zdrojov (a prípadne aj originálna redakcia) Didache idú späť do prvého storočia po Kristovi a uvádzajú  Modlitbu Pána do liturgického kontextu spôsobom, ktorý je veľmi blízko k Matúšovmu evanjeliu. Porovnaj Giuseppe Visonà, Didachè. Insegnamento degli Apostoli. Introduzione, testo, traduzione e note (Letture cristiane del primo millennio 30), Milano: Paoline, 2000, obzvlášť s. 319, č. 5 a č. 6.

[5] Podrobný rozbor rytmickej štruktúry prológu prezentuje Jean Irigoin : "La composition rythmique du Prologue de Jean (I, 1-18)," Revue Biblique 78 (1971), s. 501-514.

[19] Sv. Ambróz Milánsky, Commentary on Psalm CXVIII, VIΙ, 7.

[20] Idem, Kain a Abel, II, 6, 22.

[21] Benedikt XVI., posynodálna apoštolská exhortácia Sacramentum Caritatis, č. 91.

[22] Neskôr 25. júna 2007 videl celý papyrus v priebehu svojej návštevy vo Vatikánskej knižnici.

[23] Porov. T.C. SKEAT, "The Codex Sinaiticus, the Codex Vaticanus and Constantine," Jour­nal of Theological Studies 50 (1999), s. 583-625.

[24] Porov. Calvin L. PORTER, "Papyrus Bodmer XV (Ρ75) and the Text of Codex Vaticanus," Journal of Biblical Literature 81 (1962), s. 363-76; C.M. ΜΑRΤΙΝΙ, Il problema della recensionalità del codice B alla luce del papiro Bodmer XIV (Analecta biblica 26), Roma: PCB, 1966.

[25] Porov. kritický nástroj v Nuovo Testamento greco-italiano, a cura di B. CORSANI e C. Bυzzetti.., Roma: Società Biblica Britannica e Forestiera, 1996, s. 273. Užitočná rozprava tohto úryvku sa dá nájsť v G. ZERVOS, "Caught in the Act: Mary and the Adul­teress," Apocrypha 15 (2004), s. 57-114.

[26] Porov. Marie-Luise LAKMANN, "Papyrus Bodmer XIV-XV (Ρ75). Neue Fragmente," Museum Helveticum 64 (2007), s. 22-41.

[27] Porov. Sarah Alexander EDWARDS, "P75 under the Magnifying Glass," Novum Testamen­tum 18 (1976), s. 190-212 (s krsbou fragmentu).