p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Pred necelým týždňom som si kúpil knihu z názvom „nebo nie je výmysel“ - túto knihu napísal Todd Burpo, pastor Wesleyánskej cirkvi. V tejto knihe sa opisujú zážitky jeho syna, ktorý bol v Nebi počas ťažkej choroby. Syn sa rozpamätával na všetko, čo tam prežil. Spomienky z neba sa vynárali aj pri príležitostiach ako napr. krst, pri spoločnej modlitbe v kostole, ale aj spontálne. Stalo sa, že niekto vo farnosti mal pohreb, ako pastor išiel pochovať tohto človeka. A zrazu jeho syn sa pýta otca - pastora, kto je v tejto truhle? A otec mu hovorí, človek, ktorý zomrel. Syn sa pýtal ďalej: "a mal tento človek v srdci Ježiša"?- pretože Ježiš mi povedal, že musíme mať v srdci Ježiša. Ich rozhovor pokračoval ďalej. Táto myšlienka: „a mal tento človek Ježiša v srdci?“- utkvela v mojej mysli niekoľko dni. Myšlienka dnešného stretnutia je: „Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera“. Tento ...

Na začiatku kaţdého roka sú veriaci z rôznych denominácií volaní ku spoločným modlitbám. Toto obdobie trvá jeden týţdeň. Prebiehajú ekumenické modlitby, do ktorých sú zapojené všetky cirkevné spoločenstvá. Pozvanie k týmto modlitbám sa odôvodňuje slovami Pána Jeţiša Krista, ktorý sa modlil, aby veriaci boli jedno. Poslanie Cirkvi je obsiahnuté aj v týchto Jeţišových slovách. Vo svojej práci chcem poukázať na učenie a zároveň motívy, ktoré priviedli Cirkev k nezhodám ohľadom učenia „Filioque“ a zároveň rozdeleniu Cirkvi na východnú a západnú. Význam svojej práce vidím v tom, ţe sú v nej zozbierané všetky dostupné materiály, pribliţuje situáciu v Cirkvi v období rozkolu a v súčasnosti. Práca môţe poslúţiť učiteľom rímskokatolíckeho náboţenstva, ktorí učia dogmatické pravdy viery. Literatúra, z ktorej čerpám, sú publikácie v slovenskom a nemeckom jazyku. Z teológie Východnej cirkvi čerpám od Š. Pruţinského, I. Belejkaníča. Z internetu som čerpal minimálne. Práca je rozdelená na tri...

Svätá liturgia a tradícia      Eucharistická obeta je podľa vyhlásenia Druhého vatikánskeho koncilu, „zdrojom a vrcholom celého kresťanského života“ (LG 11). A práve východné cirkvi sú známe tým, že si vždy zachovávali prvenstvo bohoslužby, ktorá bola pre nich vrcholom kresťanského života. A to pretrvávalo už od čias cirkevných otcov. Na bohoslužbe bol vždy priestor na katechézu, náboženské učenie, ohlásenie a komentovanie slov zo Svätého Písma a miesto mala aj príprava katechumenov, ktorí sa pripravovali na prijatie iniciačných sviatostí. Z toho sa dá usúdiť, že naozaj v bohoslužbe bol zahrnutý a sústredený život Cirkvi. Nastali aj také obdobia, kedy život východných cirkví bol obmedzený iba na slávenie bohoslužby a ostatná pastorálna a duchovná činnosť zaostávala. Dôvodom takéhoto počínania boli nepriateľské režimy, ktoré prenasledovali východné cirkvi. Ale aj napriek tomu, základným posilňovaním viery pre východného kresťana bola práve bohoslužba.  ...

Spoveď sa ľuďom mimo cirkvi zdá byť nielen čímsi neracionálnym a magickým, ale priamo ponižujúcim ľudskú dôstojnosť. Prečo si sypať popol na hlavu pred človekom, ktorý je možno horší ako ja? Ako ma môže nejaká „čarovná formulka“ očistiť od zlyhaní a dokonca urobiť zo mňa lepšieho človeka? Pritom aj ľudia, ktorí na spoveď nechodia, z času na čas čosi ako spoveď absolvujú. Každý zažíva chvíle, kedy cíti potrebu prehodnotiť svoj život, niekomu sa vyrozprávať a skorigovať svoje konanie. Vďaka týmto ľudským potrebám nie sú psychológovia bez práce.  Ukradnuté vrátiť So spoveďou je to podobné. Človek nad sebou uvažuje, ľutuje svoje zlyhania a dáva si záväzok zmeniť svoje konanie. „Bonusom“ je odpustenie týchto pokleskov, pre ktoré sa používa aj termín hriechy, samotným Bohom. Až v tomto bode nastáva rozdiel medzi sebareflexiou neveriaceho a veriaceho. Kým ten druhý verí, že môže byť očistený od svojich zlých skutkov a posilnený pri konaní dobra, ...