ICLic. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD

Bratia a sestry. Nie je ľahké sa aspoň minimálne podeliť o svoj majetok s blížnymi  – a už vôbec nie tak štedro, ako to urobil Zachej. Ilustruje to anekdota, ktorú povedal Haering talianskej reportérke z „Famiglia Cristiana“. V Indii istý muž zaangažovaný v spoločenskej práci sa pýta svojho priateľa: „Keby si mal dva domy, čo by si urobil?“. „Jeden by som si nechal pre seba, a druhý by som dal chudobným“. „A keby si mal dve kravy, čo by si s nimi urobil?“ – pýta sa ďalej svojho priateľa. Nasledovala identická odpoveď: „Jedna by bola pre mňa, druhú by som dal chudobným“. „A keby si mal dve sliepky?“ – zaznela tretia otázka. „Obidve by som si nechal pre seba“ – dostal odpoveď. „A prečo?“. „Lebo tie dve sliepky skutočne mám “… My sa asi tiež viac podobáme tomuto Indovi s dvoma sliepkami, než Zachejovi, ktorý neváhal rozdať polovicu svojho majetku  a i keď sa vždy neobohacoval iba pomocou neč...

Čo chceš, aby som ti urobil?  (Lk. 10, 41). Bratia a sestry. V našich mestách často vidíme – či už pred kostolom, na stanici, pri obchodných domoch… žobrákov. Títo ľudia majú iba jedno želanie, dostať pár drobných alebo kúsok jedla. O nič viac im nejde. Žobrák z dnešného evanjelia, ktorý sedel pri ceste, si taktiež želal dostať pár drobných halierov. Žobraním si zarábal na živobytie, keďže – ako nevidiaci, žiadnu prácu nezohnal. Tento žobrák, ktorému evanjelista neuvádza ani meno, mal vo svojom vnútri ešte jednu túžbu, tú vyslovuje po Ježišovej otázke: Čo chceš, aby som ti urobil? Nevidiaci mohol svoje vrúcne želanie “vylepšiť“, mohol len využiť Ježišovu popularitu medzi ľuďmi a povedať: Vieš Pane, zriedkakedy sa stáva, že tadiaľto prechádza takto veľa ľudí, dovoľ mi teraz vyberať peniaze a…. mohol by si ich ešte povzbudiť aby dávali viac, ako len haliere, veľmi by si mi tým pomohol. Bolo by to veľmi praktické a reálne želanie… A...

Milí farníci, priatelia, bratia a sestry,  nikdy som nebol fanúšikom veľkých osláv. Mnohí radi oslavujú životné jubileá, alebo sa zúčastňujú na rôznych oslavných akciách. Náš život, či to už chceme alebo nie,   je lemovaný výročiami, ktorých sa dožívame - či už ako jednotlivé osoby, alebo ako spoločnosť. Tak sú aj výročia vo farnosti – v cirkvi - určitou príležitosťou na vhodnú oslavu a tiež   na zastavenie sa a zamyslenie.  V roku 2017 slávime v Cirkvi viaceré výročia. Okrem iných si pripomíname aj 100. výročie zjavení Panny Márie vo Fatime. Naša farnosť si v tomto roku 1. marca pripomína 20. výročie jej založenia. Nie je to až taká dlhá doba, ale aj za tento čas chceme ďakovať Bohu.  V gréckom jazyku existujú dva výrazy pre vyjadrenie slova «čas»: καιρος a χρονος. Druhý znamená čas, ktorý plynie, ktorý sa dá merať hodinami, ktorý rozdeľujeme v kalendári. Potom však je čas, ktorý je príležitosťou, darom, ktorý je nám daný. Niek...

„čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Bratia a sestry, túto otázku položil Ježišovi istý mládenec . Podľa evanjelistu Lukáša bol tento mladík úspešný a bohatý človek. ktorý zároveň nadovšetko zachovával Božie prikázania a usiloval sa o večný život. Mohli by sme povedať, že to bol priam ideálny človek – takých by sme v cirkvi potrebovali! A predsa cítil, že mu ešte niečo chýba. Ježiš presne vedel, kde je jeho problém. Pre tohto človeka mal poklad v nebi nižšiu cenu, ako jeho majetok na zemi. Takú istú otázku si chceme položiť aj my dnes v chráme. Ježišu, čo máme robiť, aby sme boli dedičmi večného života? Bude stačiť pre večný život, že chodíme do chrámu? Alebo sa pomodlime ruženec, akatist, utiereň, večiereň, ideme na púť… poprípade prispejeme na Cirkev, chrám, dieťa v ústave, zašleme peniaze na misie? Nasledovať Ježiša nemusí  znamenať zriecť sa peňazí, majetku. Ide o to, či vieme, kde ...

V známom filme „Potopa“ je scéna, ktorá ukazuje, ako kráľovi vracajúcemu sa do krajiny zahatáva cestu značný oddiel Švédov. Kráľa sprevádzala iba malá skupina vojakov. Hrdina filmu, Kmicic, vystupuje vpred pre ochranu kráľa, za ním starý Kiemlicz s dvoma synmi. Traja Kiemliczi okrem odvahy nereprezentujú žiadnu morálnu hodnotu, sú to obyčajní darebáci, zabijaci, zlodeji a stále medzi sebou pohádaní. Vidia, že v tomto prípade im boj nedáva žiadnu šancu, že treba položiť život. Pred tvárou smrti, ktorá môže byť rehabilitáciou ich márneho života, synovia sa teda obracajú na starého Kamlicza – Otče, odpusť. – Odpúšťam – Odpovedal otec. – Vy, synovia, odpusťte. – Odpúšťame. – Odpovedajú synovia. Potom sa pustia do nerovného boja a zahynú. Prečo máme odpúšťať? Lebo s odpustením je ľahšie žiť i ľahšie zomierať. Sviatky Božieho Narodenia to sú sviatky Božieho Odpustenia. Boh robí prvý krok smerom k hriešnemu ľ...

Bratia a sestry, večer, keď slnko zapadne je vidieť na oblohe plno hviezd. Nad ránom, keď sa blíži jeho východ, začínajú hviezdy blednúť, a cez deň keď je slnko na oblohe, ich vôbec nevidno. Ony tam síce sú, ale slnko napĺňa náš priestor takým intenzívnym svetlom, že sa hviezdy nášmu pohľadu načisto strácajú. Práve toto sa deje, keď Slnko spravodlivosti - Ježiš, napĺňa svojím svetlom všetky vnútorné priestory našej duchovnej bytosti. On vstúpil ako svetlo do tohto sveta, cez sviatky, ktoré sme slávili. Keď Ježiš prišiel do Kafarnaumu, evanjelista hodnotí jeho príchod, ako príchod svetla: „Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti. Toto Svetlo, Ježiš chce aj v nás zapáliť, aby sme sa z noci prebudili do dňa, aby v našom myslení, cítení, konaní vymizli všetky "hviezdičky", ktoré nás zotročujú. Kým v nás nesvieti Slnko - Kristus - často tam svieti hviezda nášho egocentrizmu. Sme plní seba, plní myšlienok o se...