ICLic. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD

Bratia a sestry. Koľké to len bolo prekvapenie, keď sa človek, ktorý sa roky vysmieval z Cirkvi, zrazu objavil na svätej liturgii! Farár ho oslovil a starší pán mu vraví: „Zaprisahal som sa, že do kostola nevstúpim. Za to, že to je inak, môže toto dieťa“, ukazuje farárovi obrázok v novinách. Bola na ňom jeho vnučka, ako odpovedá na anketovú otázku: „Čo by si si želala od Ježiška?“ Odpovedala: „Takého starkého, ktorý by so mnou chodieval do kostola. Môj je zaťatý, do kostola nikdy nejde, hoci som ho o to už toľkokrát prosila.“ Bratia a sestry, aj tento príbeh ukazuje, že dieťa má moc zmeniť naše zmýšľanie. Zmeniť ľudské srdcia. Malá vnučka zmenila odpor svojho dedka, ktorý mal voči Bohu a cirkvi. Nielen my vychovávame deti, ale aj deti vychovávajú nás. Platí to aj o betlehemskom dieťati Ježišovi. Všimnime si, čo nám Pán Boh hovorí prostredníctvom Ježiša. Cez Ježiša Krista Boh ukázal, že má rád všetkých ľudí, že nás chce zachrániť, že chce na...

Bratia a sestry, východná legenda hovorí o cestovateľoch, ktorí hľadali poklady v labyrinte. Prvý našiel zlato a vzal si ho, lebo hľadal bohatstvo. Druhý si vzal meč, lebo sníval o moci a sláve. Tretí si vzal ovocie, lebo sníval o rozkošiach. A štvrtý, najrozvážnejší, vzal si do ruky zapálenú fakľu a s ňou šťastne prešiel. Tamtí totiž zahynuli v temnotách labyrintu. To, čo hovorí legenda, sa potvrdzuje v živote. Totiž náš život je takým labyrintom, v ktorom neustále hľadáme najlepšiu cestu, v ktorom sme neustále nútení vykonávať voľby. Niekedy ideme dobrou cestou, niekedy blúdime. Aby sme sa v tomto labyrinte života nestratili, potrebujeme svetlo troch druhov: svetlo našich očí, svetlo rozumu a svetlo viery. Svetlo pre oči, rozum i srdce potrebovali aj traja Mudrci z Východu, o ktorých hovorí dnešné Evanjelium. Preto Nebeský Otec im zosiela zázračnú...

Bratia a sestry, ľudia niekedy myslia na Božie narodenie s nostalgiou. Niektorí ľutujú, že nežili v čase, keď bolo možné prísť k Novonarodenému, vidieť Ho a dotýkať sa Ho. Zabúdajú však, že to bol čas, keď skoro nikto nepoznal Mesiáša. Tajomstvo Božieho narodenia, hoci najdôležitejšie pre svet, sa udialo ďaleko od jeho centra. Ľudia chodili po cestách, ktoré neviedli do Betlehema. Boli zaujatí dôležitými vecami, medzi ktorými nebolo miesta pre Boha, ktorý sa skláňal nad svetom. Iba niekoľkí náhodní pastieri stáli na prahu maštale, aby privítali Spasiteľa. A teraz je to tiež celkom podobné. Tamten čas sa stále opakuje: svetlo vždy svieti v temnotách, Slovo sa stáva Telom a prebýva uprostred nás, je vždy medzi svojimi – ale svoji Ho nepoznajú a neprijímajú. Túžba po „tamtom“ období je najlepším dôkazom toho, že v ňom vlastne  žijeme. Naďalej túžime, ako Židia, ktorí očakávali Mesiáša. Sťažujeme sa, že Ho nemožno fyzicky stretnúť… a tak je...

Bratia a sestry! Každú nedeľu počas sv. liturgie vyznávame svoju vieru. Vždy opakujeme tieto slová:  Verím v... jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha; Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom...  Tieto slová potvrdzujú to, čo sme dnes počuli v evanjeliu, že Ježiša nesplodil Jozef, ale Boh. Teda Ježiš je synom Božím. Dnešné evanjelium znie veľmi krásne a vznešene, ale evanjelista Matúš nás rýchlo prenáša do reality, ktorá až taká pokojná nebola. Skôr to vyzeralo tak, že jedno manželstvo sa rozpadne. V podstate ešte ani poriadne nezačalo, a už sa rieši otázka, ako ho ukončiť. Matúšovo rozprávanie o narodení je spojené so skutočnými problémami, ktoré prežíval sv. Jozef.  Ako sme počuli, Jozef chcel Máriu ušetriť pred hanbou. V tej dobe by bolo spravodlivé na poklesok verejne poukázať, a tak hriech odsúdiť. Sv. Joz...

Dnes pred sebou máme jedno z Ježišových podobenstiev, ktoré je známe aj pod názvom: Podobenstvo o veľkej večeri. Samozrejme, dá sa naň pozrieť z viacerých pohľadov. Teológovia prvotnej Cirkvi v tomto podobenstvo videli Ježišovo odmietnutie Izraela, ako Božieho ľudu. Tí, ktorí boli na nebeskú večeru pozvaní ako prví (Izrael), sa ukázali ako tí, ktorí nie sú hodní. A preto sa na slávnostnú večeru dostávajú takí, o ktorých by to nebol nikto nikdy povedal: žobráci, mrzáci, slepí a chromí...  Možno sme v pokušení si povedať - samá “vyberaná spoločnosť“! Zamyslime sa dobre nad dnešným evanjeliom - čo nám, ktorí sme v tomto chráme, chce Ježiš povedať týmto podobenstvom? Chce nám pripomenúť že aj my, tak ako Izrael, sme na večeru - sv. Liturgiu, vždy pozývaní mnohorakým spôsobom. Dnešné slová z evanjelia nás priamo vyzývajú: „Poďte, lebo už je všetko pripravené!“. Odvtedy, ako Ježiš povedal tieto slová, uplynulo viac ako dvetisíc ro...