p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Bratia a sestry! Ľudia v otázke zlého ducha zvyčajne upadajú do dvoch extrémov: berú ho príliš vážne (za všetkým vidia diabla); neberú ho na vedomie vôbec (robia si z neho žarty) Existenciu diabla nemôžeme dokázať ľudským rozumom, ani žiadnou vedou. Jeho existenciu môžeme dokázať len pomocou Božieho zjavenia (je veľa priamych aj nepriamych dôkazov). V Starom zákone niet veľa zmienok o diablovi, ale v Novom zákone sa spomína asi 300 krát. Práve v dnešnom evanjeliu sme počuli jeden dôkaz „Keď prišiel na druhý breh do Gadarského kraja, vybehli oproti nemu dvaja posadnutí zlými duchmi; vyšli z hrobov a boli takí zúriví, že sa nik neodvážil chodiť tou cestou. Zrazu skríkli: „Čo ťa do nás, Syn Boží?! Prišiel si sem predčasne nás mučiť?“ (Mt 8,28-29) „ Kto je zlý? Je osobou, má rozum a vôľu. Je Božím stvorením – nie je všade prítomný, jeho moc je obmedzená. Je čistým duchom – anjelom, nemá telo. Jeho podstatou je nenávisť. Existuje obrovská armáda zlých duchov, každ...

24. júna roku 1950 bola kanonizovaná Mária Goretti. V tento deň prišlo do Ríma okolo 300 tisíc pútnikov, tak, že slávnosť preniesli na námestie pred bazilikou sv. Petra. Nová Svätá mala vo chvíli smrti 12 rokov a 8 mesiacov (1890-1902). Keď zomierala, zranená 20 ročným Alexandrom, ktorý číhal na jej nevinnosť a podvodom na ňu zaútočil, kňaz sa jej spýtal: „Marietta, Ježiš odpustil svojim katom – odpúšťaš aj ty Alexandrovi?“. Po chvíli zamyslenia odpovedala: „Áno, ja mu tiež odpúšťam a túžim, aby bol so mnou v nebi“. A o chvíľu, už v agónii prosila: „Priveďte ma k Madone. Túžim ísť k nej“. To, čo vieme o krátkom živote Marietty, dovoľuje potvrdiť, že celý čas žila v blízkosti Krista a Jeho Matky. Matka dievčaťa, už ako 80-ročná starenka, bol prítomná na kanonizácii. Tiež odpustila krivdu Alexandrovi. Ten, keď po 28 rokoch vyšiel z väzenia, bezodkladne sa vydal k nej, aby ju poprosil o odpustenie....

Istý mních dlhé roky žil na opustenom mieste veľmi asketickým životom a ustavične sa usiloval spojiť s Bohom, aby boli vypočuté jeho modlitby. Keď Pán videl jeho snahu, rozhodol sa zistiť či je skutočne hoden toho, aby jeho prosby vypočul. Raz sa pustovník veľmi sústredene modlil, keď k nemu prišiel Ježiš v podobe úbohého žobráka a prosil ho o kúsok chleba. Mních zaujatý svätými vecami si ho nevšímal a urputne sa snažil o to, aby Bohu prednášal svoje modlitby a prosby čo najkrajším a najvýrečnejším spôsobom. Keď Ježiš prosil už dlhší čas, pustovník bez toho, aby naňho pozrel, vybuchol a zúrivo sa naňho osopil: „Zmizni, neotravuj ma, nevidíš, že hovorím so samým Bohom?“ Pustovník možno žil veľmi sväto a asketicky, všetko príjemné si odopieral, ustavične sa modlil atď. No chýbalo mu to najdôležitejšie. Chýbala mu láska, s ktorou by sa k žobrákovi otočil, aby ho nakŕmil. A vtedy by v ňom určite spoznal svojho Pána a dočkal sa nesmiernej odmeny za svoju lásku. Bratia a sestry. Nikdy...

Drahí bratia a sestry! Dúfam, že dnešné evanjelium sa pre nás stane slovom života, pretože nám pomáha spoznávať pravdu o sebe a živote okolo nás. Pred pár desaťročiami bolo u nás slovo bezdomovec takmer neznáme, ale dnes patrí do našej reality. Niektorých stretávame aj pri našom chráme, každý deň, o iných sa dozvedáme z tlače, alebo televízie. Mnohokrát sa nad niektorými pohoršujeme, lebo si myslíme, že keby trochu viac hýbali rozumom, nemuseli tak dopadnúť. Niektorí im prejavujeme súcit a veríme, že je potrebné zlepšovať im ťažkú situáciu.  Sú aj takí, ktorí si ich absolútne nevšímajú. Mnohokrát ich odsudzujeme a ich spôsob života nazývame „nedôstojný“ Otázky z dnešného evanjelia: „ čo budeme jesť?, čo budeme piť? čo si oblečieme? “ trápia všetkých. Ak by si niekto myslel, že si v živote tieto otázky nekladie, tak je to pravdepodobne preto, že je už skutočným kresťanom, alebo pretože si už stihol narobiť zásoby peňazí, potravín na ...

V istej rodine žili dvaja bratia. Jeden sa rozhodol, že sa stane kňazom a tak sa aj stalo. Vyštudoval, vysvätili ho a biskup ho poslal na misie, kde strávil celý svoj život. Keď zomrel, prišiel pred Pána Boha a on mu hovorí: „Dobrý si bol služobník, vojdi do radosti svojho Pána.“ Druhý brat sa oženil a založil si rodinu.  Mal 4 krásne deti, založil si malú firmu a viedlo sa mu veľmi dobre.  Keď mohol, posielal aj svojmu bratovi finančnú podporu.  Nakoniec po peknej starobe zomrel. Aj on prišiel pred Pána Boha a Boh mu hovorí: Bol si dobrý služobník, staral si sa o rodinu, kresťansky si vychovával svoje deti, vojdi do radosti svojho Pána.“ Drahí bratia a sestry - v dnešnom evanjeliu sme počuli ako Ježiš povoláva svojich učeníkov. Ježiš si vybral úplne obyčajných rybárov - v tej dobe bežné, ničím výnimočné povolanie. Na tomto mieste si uvedomujeme, že aj my - všetci - sme povolaní ohlasovať Krista. ...

Po ukončení Svetového Eucharistického Kongresu v roku 1976 obyvatelia Filadelfie sa rozhodli zvečniť tieto veľké chvíle a dohodli sa, že v ich meste bude stáť pomník Krista. Zhotovenie tohto pomníka zverili v Amerike známemu sochárovi Walterovi Erlebacherovi, ktorý predstavil Krista podávajúceho kúsok chleba, a Jeho postavu, v prirodzenej veľkosti, prikázal umiestniť bez akéhokoľvek piedestálu priamo na zemi. Prečo tento sochár vlastne takto predstavil Krista? Odpovede môžu byť rôzne, ale najsprávnejšia na naše časy je tá odpoveď obsiahnutá v Evanjeliu sv. Jána, ktorú vyslovil sám Kristus: „Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka“ (Jn 6, 27). Kristus ako Boh sa postaral pre nás o dočasný pokrm – o tom hovorí Evanjelium. Jemu veľmi záleží na tom, aby všetci jedli a nasýtili sa chlebom, ktorý pochádza zo zeme, ktorý posilňuje ľudské telo. Avšak ešte ...