Mk 2, 1-12
Bol raz jeden dedko a ten mal oslíka, ktorý z nepozornosti padol do strarej vyschnutej studne. Oslík celé hodiny zúfalo plakal. Dedko sa snažil niečo vymyslieť, aby ho odtiaľ dostal. Nakoniec, keď nárek ustal, si povedal, že chudák oslík už aj tak asi nežije a studňu chcel aj tak dávno zakopať. Rozhodol sa preto, že nebude ďalej rozmýšľať nad nejakým riešením ako ho dostať von. Zavolal na pomoc susedov, každý sa chopil lopaty a začali hádzať do studne hlinu. Oslík si všimol, čo sa deje a začal opäť hrozne nariekať. Na prekvapenie všetkých však po niekoľkých lopatách hliny a kameňov zostal ticho. Dedko nakukol do studne a videl, ako oslík otriasa zo seba hlinu a všetkými silami bojuje a snaží sa udupať to, čo naňho hádžu. Tak sa dostával vždy vyššie a vyššie až napokon zo studne vyšiel, síce doráňaný od kameňov, ale živý. Aj v živote bývame niekedy na dne svojej vyschnutej studne. Ľudia na nás hádžu rôzne smeti, špinu a hlinu. Všetko na n...