ICLic. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD

Bratia a sestry, pred pár rokmi Európsky súd pre ľudské práva ohľadne Talianska rokoval o používaní náboženských symbolov na verejných miestach. Myslím si, že táto záležitosť sa nedotýkala iba Talianska, ale nás všetkých. Preto považujem za potrebné v dnešnú nedeľu, ktorú nazývame „Krížupoklonná“, zaujať stanovisko k používaniu symbolu kríža na verejnosti, v našich domovoch, na nás samotných. Vieme, že symbol kríža obsahuje veľké posolstvo, ktoré má nielen historický význam. Z historického hľadiska len pripomína udalosť z prvej polovice prvého storočia. Na popravu a ukrižovanie Ježiša Krista. Táto poprava je spojená s Ježišovým učením a pôsobením. Symbol kríža je predovšetkým vyjadrením posolstva Ježiša, ako je zapísané v evanjeliách. Kto protestuje proti verejnému používaniu symbolu kríža, protestuje proti Kristovmu posolstvu. a naopak – každý jeden s nás, ktorý sa hlási k symbolu kríža...

Bratia a sestry, lekárov zrejme nikdy nebolo toľko ako dnes, a predsa sú stále žiadaní. Napriek tomu je veľa chorôb, ktorým vravíme nevyliečiteľné. Nikto si s nimi nevie rady. Medzi takéto ochorenia patrí aj ochrnutie, keď sa človek nevie sám pohybovať alebo keď nemôže hýbať niektorým zo svojich údov. Ochrnutý človek často nesie svoj osud veľmi ťažko. Zaiste to tak bolo aj v prípade o ktorom hovorí krátky, ale veľmi známy príbeh z Ježišových čias (Mk 2,1-12), ktorý sme  práve prečítali. Aj v tej dobe sa ľudia snažili liečiť, no v prípade ochrnutia by nepomohli ani dnešné metódy a moderné postupy. Možno bol ten človek už odovzdaný svojmu osudu, možno rezignovaný, ktovie? No v tom čase bolo počuť o niekom, kto pomáhal tam, kde iní pomôcť nemohli. Ochrnutý mal našťastie dobrých priateľov okolo seba, ktorí ho ochotne odniesli, ba urobili aj to, že rozobrali strechu domu, keď sa inak dnu k Ježišovi dostať...

Bratia a sestry! Aj keď má narodené dieťa zdravé oči, učí sa vidieť len postupne. Učí sa rozoznávať rôzne tvary a farby. To isté platí aj o duchovnom zraku. Hoci sme pokrstení a prijali sme dar Svätého Ducha, iba postupne sa učíme vidieť Krista. Dnes to môžeme pozorovať aj v evanjeliu, ktoré sme práve prečítali. Počujeme o dvoch mužoch, ktorí boli na začiatku cesty nasledovania Ježiša. Išlo o Filipa a Natanaela. Obaja očakávali Mesiáša. Ježiš povolal Filipa slovami: „Poď za mnou“ a Filip ho hneď nasledoval. A nielenže ho nasledoval, ale privádza k nemu aj svojho priateľa Natanaela. Radostne priateľovi oznamuje dobrú správu, že Ten, ktorého už dávno predpovedali proroci, prišiel. Filip je síce v nasledovaní Krista iba na začiatku – ešte poriadne nevidí – ale už pozýva ku nemu ďalších: jednoducho, nekomplikovane a jednoznačne. Vraví: Poď a uvidíš! Všetci môžeme takto pozývať k Ježišovi...

“ Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí “ Myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že každému z nás sa stala nejaká krivda. Menšia či väčšia. Možno nás niekto urazil, možno ublížil slovne a čo horšie i fyzicky. Tých podôb môže byť nespočetné množstvo. Čo však s tým? Prichádza urazenie, bolesť. Každopádne nech sa na to pozrieme z akéhokoľvek uhla sme dotknutí len my. Často na to myslíme, prečo sa to stalo, prečo mi tak ublížil? Neustále sa v tom hrabeme. A opäť sme pri tom istom – len my. Pri všetkých týchto skúsenostiach je podstatné uvedomiť si jednu vec. Trápime sa my. Je veľmi pravdepodobné, že ten čo nám to spôsobil, nech to už bolo čokoľvek, zrejme na to nemyslí a je mu to jedno. V najlepšom prípade sa príde ospravedlniť. To je ten šťastnejší koniec, avšak posledný krok musíme spraviť aj tak my. A to – odpustiť. Základ je v slove PUSTIŤ! Veľa ľudí má s...

Drahá smútiaca rodina, priatelia, známy, bratia a sestry! Všetkých nás, ktorí sme sa tu dnes zišli, zasiahla správa o smrti vášho syna. Všetci sme prekvapení a preniknutí bolesťou nad jeho odchodom. V 26 rokoch odchádza človek plný života, nápadov. Jeho skorý odchod nás núti uvedomiť si, že smrť sa dotýka všetkých nás, či sme mladí, alebo starí. Pri odchode mladého človeka z tohto sveta, si kladieme otázky – Prečo? Prečo sa to stalo? Snažíme sa v tom všetkom nešťastí vidieť aspoň nejaký dôvod alebo zmysel. No väčšinou nijakú logickú odpoveď nenachádzame. Ostáva nám iba pocit absolútnej bezradnosti. Tak radi by sme chceli vrátiť čas, avšak to nie je možné. Nedá sa to. Môžeme len jedno – prijať túto realitu a naučiť sa s ňou žiť. (V takejto situácii sa človek ani na nič lepšie nezmôže. My ostatní, v tejto chvíli, môžeme len prejaviť sústrasť a plakať s rodinou. Viac urobiť nemôžeme, akokoľvek by sme ch...

Drahí bratia a sestry! Pamätáte si ešte z hodín náboženstva aké sú skutky telesného milosrdenstva? Ak nie, tak vám ich pripomeniem: hladných kŕmiť, smädných napájať, nahých odievať, pocestných sa ujať, väzňov vykupovať, chorých navštevovať, mŕtvych pochovávať. Sami môžme vidieť, že slová skutkov milosrdenstva, ktoré sme sa učili na hodinách náboženstva, korešpondujú s dnešným evanjeliom, ktoré sme práve čítali. V živote sa stretávame s rôznymi ľudskými osudmi. Niektoré nás inšpirujú, iné nás nútia zamyslieť sa nad ťažkosťami, ktoré niektorí ľudia prežívajú. Vieme dobre, že pomáhať chudobným, chorým, núdznym… nie je len o materiálnej pomoci. Je to o tom, či si pustím chudobného, pocestného, chorého, odsúdeného… do svojho života a či ja vstúpim do toho jeho. Vstúpiť do života človeka v núdzi neznamená pripomínať mu jeho ťažký život, či chudobu, zlyhania, alebo chorobu, ale správať sa k nemu ako k hosťovi v do...

Bratia a sestry! Dnešná nedeľa otvára dobre známy príbeh o márnotratnom synovi. Ide o podobenstvo, ktoré ja osobne považujem za najkrajších z biblických príbehov. Čomu nás toto Ježišovo podobenstvo chce priučiť? Čo nové nám chce povedať? Ježiš hovorí o rodine, ktorú tvoria otec a jeho dvaja synovia. O matke tu nie je reč. Nakoniec, vo vtedajšej patriarchálnej forme rodiny sa o ženách veľa nehovorilo. Z príbehu sa dozvedáme, že otec má veľké hospodárstvo a obaja synovia na ňom usilovne pracujú. Až do chvíle, keď mladší syn prichádza so žiadosťou vyplatenia jeho podielu. Každý rodič počíta s tým, že raz sa jeho dieťa osamostatní. Rodičia ostávajú pre deti zázemím, ale je potrebné, aby sa každé postavilo na vlastné nohy, opustilo rodný dom a žilo svoj vlastný život. Takto o to čítame aj vo Svätom písme: „ Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v...