Lk 8, 26-39

Bratia a sestry,

po prečítaní dnešného evanjelia o posadnutom mužovi nás môže napadnúť otázka: odkiaľ sa na svete berie zlo? Žeby sa človek narodil zlý? Bol muž z dnešného evanjelia posadnutý od narodenia? Pochádza zlo z tela? Odkiaľ to zlo pochádza?

Vieme, že deti majú najradšej rozprávky, v ktorých je striktne rozlíšené dobro a zlo. Dobro zvíťazí a zlo je potrestané. Ten je dobrý a ten je zlý. Nikdy sa to nemieša.

V jednej indickej bájke sa o pôvode zla hovorí: V lese sedeli štyri zvieratá, vlk, holub, jeleň a zmija. Rozprávali sa o tom, odkiaľ podľa nich pochádza zlo. Vlk hovorí: všetko zlo je z hladu. Ja keď sa nažeriem som veľmi kľudný a nikomu nič neurobím. Ale keď mám hlad, začnem trhať ovce, pošlú na mňa psov a ja začnem besniť. Všetko zlo je z hladu… Jeleň hovorí: nie, nie, to nie je pravda. Všetko zlo je zo strachu. Ja sa kľudne pasiem, niečo zašramotí, začnem utekať, všetko polámem a aj seba doráňam. Všetko zlo je zo strachu… Holub hovorí: nie, nie, to nie je pravda, všetko zlo je z lásky. Pretože keď nemáš svoju holubicu, tak nešťastný hrkútaš a chceš aby dáka priletela a ak svoju holubicu máš, tak opäť nešťastný hrkútaš, aby ti neodletela s niekým iným. Všetko zlo je z lásky…

Zmija sa pripojila: všetko zlo je zo zlosti. Ja keď si sama ležím, tak som kľudná. Ak ma niekto vyruší, uhryznem ho – ten zas vezme kameň a začne po mne hádzať. Všetko zlo je zo zlosti. Počul to istý mudrc a hovorí im: všetci sa mýlite, všetko zlo je z tela, pretože v tele je hlad, v tele je strach, v tele je láska, v tele je zlosť. Premáhaj svoje telo a nebude zlo na svete… Pochádza vari zlo z tela?

My kresťania vyznávame, že Pán Boh stvoril všetko – viditeľné i neviditeľné, teda aj nás, naše telo. Potom ale nemôžeme povedať, že zlo je z tela. Odkiaľ potom je? Jeden pustovník hovorí: zlo je z teba. Len ty sám si zodpovedný za zlo. Všetko dobro je od Pána Boha, ale my ľudia sme uviedli zlo do sveta. Ty si zodpovedný za zlo. I Origenes hovorí – nedávaj vinu telu, ale sám sebe.

V jednom americkom časopise, ktorý sa venoval náboženstvu, bola uvedená modlitba, ktorá ma zaujala. Znela asi takto: „Pane, Bože, zachráň moju dušu. Ona je nevinná. Diabol ju zviedol, telo ju zviedlo, svet na ňu pôsobil. Zachráň ju, pretože ona je nevinná“… Ale kresťan predsa hovorí úplne opačne: Nedávaj vinu diablovi, nedávaj vinu telu, nedávaj vinu svetu, ale dávaj vinu sebe. Zlo pochádza z rozhodnutia tvojej slobodnej vôle.

Vieme, že vo Svätom písme je príbeh z raja popísaný veľmi alegoricky. Had vliezol do raja… ale, ako tam vliezol ten had? Kresťanské učenie hovorí, že všetko, čo je v človeku, je dobré, pretože to stvoril Boh. Môžeme povedať, že kdesi zvonku prichádza zlo, vo forme „hada“. Ako sa ten had volá v každodennom živote? Ten had sa volá zlá myšlienka. Všetci otcovia sa zhodujú, že prvý počiatok zla je zlá myšlienka. To je ten had, ktorý príde a ktorému sa otvoríme.

Veľa ľudí sa často pýta: sú myšlienky hriechom? Nie, nie sú. Ak sa niekto ide spovedať a povie mi, otče mal som veľa zlých myšlienok, tak sa ho opýtam: súhlasil si s nimi?

Tu musím povedať, že hriech začína súhlasom. Ale je to také jednoduché povedať, kedy som súhlasil? Ako to potom rozlišovať? Mnísi, ktorí žili v samote a rozjímali o tom, rozpoznali 5 stupňov. Prvý stupeň sa volá sugescia – skrátka ma napadne nejaká myšlienka. Druhý stupeň sa volá rozhovor. Začnem sa tou myšlienkou zaoberať – niekedy krátko, niekedy dlhšie, ale nič sa nedeje. V tej chvíli si človek uvedomí, že by to mal ukončiť, pretože to nie je dobré. Tretí stupeň sa nazýva boj. Chceme sa zriecť tej myšlienky, ale už to tak ľahko nejde. Ak je človek pevný, boj vyhrá a je koniec. Ak však bude s myšlienkou súhlasiť, podľahol. A až tomu sa hovorí súhlas. To je štvrtý stupeň. Súhlasil som s myšlienkou. Keď človek súhlasí často, vznikne piaty stupeň, ktorému sa hovorí vášeň. To znamená, že keď príde zlá myšlienka ihneď súhlasí. Ak to zopakujem: prvý stupeň je sugescia – myšlienka, druhý rozhovor, tretí je boj, štvrtý súhlas a piata vášeň. Kedy začína hriech? Až pri štvrtom stupni – súhlas. To je dobré vedieť, aby človek nebol škrupulantom. Musíme si byť úplne vedomí, že hriech začína až tam.

Teraz by som Vám dal otázku: ako sa tomu vyhnúť? Myšlienke sa nikto z nás nevyhne, ani nenájdeme miesto, kde by sme pred myšlienkou utiekli. Musíme sa ale s ňou „dať do reči“? Ten dlhý dialóg – mám, nemám – je strata času a energie. Čo by sa dalo robiť, aby sme sa tomu mohli vyhnúť? Nie je to hriech, ale je to strata času a energie. Vieme, že aj Ježiš Kristus bol pokúšaný. Diabol mu povedal: „ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom“(Lk 4, 3). Čo urobil Ježiš pri pokúšaní diablom? Púšťal sa s ním do rozhovoru? Nie, ale ihneď mu odpovedal textom Svätého písma: „Nielen z chleba žije človek“ (Lk 4, 4) – takže, zlej myšlienke sa musí odpovedať citátom zo svätého písma, alebo menom Ježiš, hospodi Isusu Christe atď… aby sme zlého umlčali.

Bratia a sestry, ako som povedal na začiatku, po  prečítaní dnešného evanjelia o posadnutom mužovi nás možno napadlo, odkiaľ je na svete zlo? Priznajme si, že mnohokrát, alebo vždy je to z nášho nesprávneho rozhodnutia.