Mt 14, 14 - 22

Bratia a sestry,

dnes by som sa chcel spolu s vami zamyslieť nad evanjeliom, ktoré sme práve počuli a pokúsiť sa v ňom nájsť výzvu, ktorou sa na nás Boh prostredníctvom tohto príbehu obracia.

Nikto z nás nevydrží dlho bez jedla. Aby sme mohli žiť a spávne fungovať, musíme stále niečo prijímať. Chlieb a ryby boli v Ježišovej dobe najbežnejším jedlom. Ježiš nečaká, čo od neho budú ľudia žiadať. Sám od seba im ponúka to, čo potrebujú všetci bez rozdielu. Jedlo. To znamená, že Boha nepotrebujú iba tí, čo sú v nejakej núdzi a biede. V Kristovi dostávame od Boha niečo tak základného a potrebného ako je chlieb. Viera v Ježiša nie je niečo naviac. Nie je len pre chorých a slabých. Ježiš je tu pre všetkých. Dáva nám silu k životu – taktiež ako nám ju dáva naše každodenné jedlo.

Aj keď Ježiš vedel, čo chce urobiť, najprv povedal apoštolom „…vy im dajte jesť!“ a apoštoli mu odpovedali, „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“ Ježiš tento dar rozmnožil pre všetkých. Ježiš teda nerobí zázrak z ničoho, ale z toho, čo mu dáme. Keď si každý z nás nechá čo má len pre seba, bude to na svete stále rovnaké. Jedni sa budú mať dobre a druhí budú poznať iba núdzu. Ježiš prišiel, aby to zmenil a obdaroval všetkých. Nepotrebuje k tomu nič viac, než to, čo mu dáme. Každý z nás má predsa niečo, čím môže druhým urobiť radosť. Každého z nás môže Ježiš použiť, aby skrze neho pomohol iným.

Keby sa jedlo rozdalo iba ľuďom, ktorí sa práve zhromaždili okolo Ježiša, určite by sa neušlo všetkým. Nie preto, že by bolo chleba málo, ale preto, že by ho rozobrali tí, ktorí majú „ostré lakte“. Vieme, že napríklad aj humanitárna pomoc končí často v rukách tých ľudí, ktorí sú na vrchole a k naozaj núdznym sa vôbec nedostane. Kristus nás dnešným úryvkom učí, aby sme na nikoho nezabudli a aby nik neostal na okraji. A práve to je úlohou nás všetkých, nie iba cirkvi.

Všetci si dobre uvedomujeme, že pokrm je Boží dar. V súčasnej dobe, keď obrovské množstvo ľudí vo svete zápasí s nedostatkom základných potravín a chudobou, je to veľká výčitka do našich vlastných radov, ako zaobchádzame s darom jedla. Skúsili ste niekedy nazrieť do smetných košov pred panelákmi, najmä po Vianociach a po Veľkej Noci? Našli by ste vyhodené potraviny, neraz ešte nerozbalené a v záruke. Koľko vyhodíme nespotrebovaných potravín z našich chladničiek len preto, lebo sme ich ani nepotrebovali. Kúpili sme ich zväčša preto, že bola akcia…

Plytvanie potravinami a neúcta k  pokrmu je jedným z najväčších sociálnych hriechov na svete. Prieskum, ktorý sa robil na Slovensku hovorí o tom, že až 40 % opýtaných vyhadzuje najčastejšie  chlieb a pečivo, nasleduje zelenina, ovocie a zvyšky varených jedál. 12% ľudí je dôvodom vyhadzovania jedla uprednostňovanie čerstvých potravín. Ostatní opýtaní vyhadzujú nadbytočné potraviny len preto, lebo nakúpené množstvo nestihli zužitkovať. Plytvať jedlom znamená plytvať aj zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho výrobu – pôdou, vodou, prácou ľudí a energiou. Je to nezodpovedné nielen voči životnému prostrediu, ale aj nemorálne voči ľuďom, čo si nemôžu dovoliť kvalitné jedlo. Je najvyšší čas, aby sme zásadným spôsobom zmenili svoje spotrebiteľské správanie.

Vďaka za rôzne potravinové banky a potravinové zbierky pre núdznych. Nemusíme však čakať, kým sa zorganizuje nejaká zbierka. Postačí mať otvorené oči a ochotné srdce a podeliť sa s jedlom. A tento zázrak, o ktorom sme dnes čítali sa nanovo zopakuje.

Bratia a sestry, prečo a pre koho v evanjeliu zostávali plné koše odrobín? Je zvláštne, že sa o nich už nič nedozvedáme. Dvanásť je číslo plnosti. Dalo by sa myslieť i na chudobných, ktorí si neskôr odrobinky vzali. Ale ja si myslím, že tie koše ostali predovšetkým pre nás. Evanjelium chce názorne ukázať, že to, čo Ježiš vtedy urobil, nemalo význam iba pre malú skupinu ľudí. Ale je to skryte pozvanie pre nás všetkých, aby sme sa vedeli podeliť. Ježiš aj dnes môže urobiť zázrak, ale neurobí ho z ničoho, ale iba z toho, čo mu dáme.