Lk 12, 16-21

Bratia a sestry,

zaujímavý návrh vyslovil jeden z Ježišových poslucháčov, keď Ho prosil o zásah v spore o dedičstvo. Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o majetok. Ježiš zareagoval okamžite: Človeče, kto ma ustanovil za sudcu medzi vami? Otázku položenú poslucháčom využil na prednesenie katechézy na tému múdreho postoja voči dočasným dobrám.

Evanjelium nám hovorí o dvoch slabostiach človeka, a to o žiadostivosti a klamstve. A návnada založená na týchto osídlach mala chuť vlastníctva. Rajské ovocie, o ktorom hovorí Kniha Genezis, pokúšalo už prvých ľudí. Chceli mať všetko to, čo má Boh. Pokušiteľ predsa hovoril: Budete ako bohovia. Odvtedy deti Evy, čiže aj my stále podliehajú pokušeniu vlastniť. Toto pokušenie sa dostáva k slovu zvlášť pri rozdelení majetku.

Dedičstvo… Koľko je problémov, koľko utrpenia kvôli vykonaniu pokynov z testamentu alebo pri rozdeľovaní majetku bez testamentu… Koľko peňazí dokážu pri tejto príležitosti pohltiť súdy a vrecká advokátov. Kto lepšie pozná tieto mechanizmy, vynikajúco chápe odpoveď Ježiša, ktorý je šťastný, že Ho nikto neustanovil za sudcu či advokáta vo veciach dedičstva. Ježiš si uvedomuje svoje poslanie, ktoré má na tejto zemi. Ono sa týka vyňatia človeka z dočasnosti, do ktorej sa človek nechal chytiť.

Vzťah k dočasným veciam, a zvlášť k veciam dedičstva je ukazovateľom múdrosti človeka i ukazovateľom poriadku panujúceho v jeho rodine. Ak sa súrodenci hádajú o to, čo majú zdediť, tak o múdrosti nieto reči. Rodičia, keď píšu testament, robia poslednú skúšku z výchovy. V reakcii ich detí sa totiž ukazuje celé ovocie ich rodičovskej námahy – múdrosť i láska alebo ich povrchnosť a nenávisť. Múdre a pokojné vysporiadanie majetkových záležitostí nám dovoľuje dôverovať tým, ktorí slobodným spôsobom, zameraní na zhodu, pristupujú k dedeniu majetku. Žiadostivosť je totiž akýmsi veľkým i temným tajomstvom ľudského srdca. Zaslepená žiadostivosť vlastniť dokáže zničiť seba i blízkych, len preto, aby človek „mal“…

Treba venovať pozornosť argumentácii, ktorá sa týka múdreho prístupu k dobrám tohto sveta, ktorú nám podáva Kristus. Náš život totiž nezávisí od vlastnenia majetku.

Božie Slovo adresované boháčovi v podobenstve musí byť vpísané do srdca každého človeka: Blázon, ešte tejto noci požiadajú dušu od teba, a čo si si nahonobil, čie bude? Zhromažďovanie majetku so zabudnutím na krehkosť života je fatálnym omylom. Pochopil to aj izraelský mudrc Kazateľ, keď napísal: márnosť nad márnosť, všetko je len márnosť. On už niekoľko storočí pred Kristom nadobudol dištanc od dobier tohto sveta a zo slobody voči nim urobil ukazovateľa múdrosti človeka.