Mt 22, 35-46

Milí bratia a sestry,

dnešné evanjelium nás vracia k samotným koreňom kresťanstva, k jeho podstate.

Myslím si, že každý veľa počul o Božej láske. Mnoho ľudí v histórii sa touto Láskou nechalo “naplno” zasiahnuť, ale taktiež mnohí túto Lásku odmietli. Milovať Boha a blížneho, by malo byť pre nás úplne prirodzené – žiaľ, nie je – hoci to patri k našej podstate. Milovať Boha a druhých ľudí je mnohokrát veľmi ťažké.

Dnešné Ježišove slová, nie sú ničím novým – ani pre Jeho súčasníkov, ani pre nás. Počuli sme ich už veľakrát, a predsa –  v milovaní Boha a blížneho pravidelne zlyhávame.

Minule som počul takúto otázku: „Čo je to za chorého Boha, v ktorého vy, kresťania, veríte? Najprv vymyslel prikázania, ktoré nedokážeme nikdy úplne dodržať a keď, pravdaže, zlyháme, tak sa urazí a chce všetkých poslať do pekla.” Áno, veľa ľudí a aj samotných kresťanov si myslí, že kresťanstvo je len o striktnom dodržiavaní prikázaní. Nie je to pravda. Naše náboženstvo nie je o príkazoch, ale o milovaní, o láske.

Ježiš Kristus vyhlásil, že neexistujú väčšie prikázania, ako …milovať Boha nadovšetko a milovať svojho blížneho ako seba. Splniť Zákon neznamená, že do detailov urobíme čo prikazuje – ale tak, že ho pochopíme. Že pochopíme hlavnú myšlienku zákona: milovať.

Láska k blížnemu, podobne ako láska k Bohu, nie je len pocit – ona sa prejavuje skutkami. Keď budeme k sebe úprimní, musíme uznať, že je to ťažké. Milovať bez predsudkov a za každej situácie… Milovať druhých tak ako seba znamená, že sa na druhých pozeráme tak, ako by sme chceli, aby sa druhí pozerali na nás, a zaobchádzame s druhými tak, ako by sme chceli, aby druhý zaobchádzali s nami.

Spomínam si na jednu ženu, ktorá v nikom nevidela nič dobré. Všetci boli zlí, všetci jej krivdili, všetci jej ubližovali. Po svojom obrátení povedala svojmu kňazovi, ako sa všetci odrazu zmenili a on jej povedal toto: „To nie oni, to vy ste sa zmenili… Ste naplnená Božou Láskou a ako hovorí Písmo, láska prikrýva množstvo hriechov.“

Tak často sa ponosujeme na svojich blízkych, na svojich priateľov, na svojich bratov a sestry.  Tak veľmi ich túžime zmeniť, ale tak málo si uvedomujeme, že tú zmenu potrebujeme predovšetkým my sami.

Keď počúvame, že máme žiť ako Kristus, zdá sa nám to priam nemožné. Na „pomoc“ nám prídu psychológovia, ktorí nás presvedčia, že naša povaha je už raz daná… že cholerik zostane cholerikom, flegmatik flegmatikom, melancholik melancholikom a sangvinik sangvinikom…

Nič proti psychológii, ale aj nad tou je Ten, ktorý nás stvoril k svojmu obrazu a poslal Ducha Svätého, aby tento obraz v nás obnovil.

Naozaj nie je ľahké žiť ako Kristus a svojimi silami by sme to nikdy nedokázali.

A preto Ježiš zdôraznil vo svätom Písme prikázanie lásky, z ktorej máme žiť.