Mt 18, 23-35

V jednej publikácii som čítal o žene, ktorá sa dozvedela o liečivej moci odpustenia a došla k záveru, že to je presne liek na jej problémy. Rozhodla sa, že aj ona odpustí a svojej priateľke s nadšením povedala: „Každému som odpustila!“ Avšak niekoľko týždňov potom, čo liečivá sila odpustenia začala prinášať prvé výsledky, sa jej zdôverila: „Nevedela som, že som nenávidela toľkých ľudí…“ V snahe prekonať svoje zdravotné problémy táto žena v domácnosti pravidelne opakovala slová odpustenia: „Odpúšťam všetkým, ktorí potrebujú moje odpustenie. Ja aj oni sme slobodní.“

Bratia a sestry, dnešné Božie slovo ktoré sme si prečítali, nám hovorí, že máme odpustiť srdcom. Musím povedať, že skutočné odpustenie, odpustenie srdcom, po ktorom mnoho ľudí túži nie je záležitosťou jedného dňa. Vyžaduje to čas a vytrvalosť, pretože ku zmene musí prísť aj na úrovni nášho podvedomia. Všetci si v živote nesieme rany – niektoré ľahšie, iné ťažšie, spôsobené druhými ľuďmi. Neodpustenie pôsobí v našich životoch ako brzda, brzda k životu plnému a šťastnému. Často je náš záujem odpustiť úprimný, prijatý hlavou, ale srdce akoby nevedelo odpustiť. Je to preto, že sa cíti zranené a odpustením akoby zradilo samé seba… Buďme si vedomí, že odpustenie, nie je len záležitosť hlavy, či ako dar človeku, ktorému odpúšťame. V skutočnosti je to hlavne dar pre nás samotných.

Všetci dobre vieme, že význam odpustenia nie je len duchovný, ale aj psychologický. Odpustenie nie je prepáčením, zabudnutím, či tolerovaním zraňujúceho správania, nemusí viesť k zmiereniu a ani nepopiera vinu človeka, ktorý nám ublížil. Naopak, je procesom, ktorý môže byť dlhodobý, bolestný, vedie cez prežívanie negatívnych emócií voči človeku, ktorý ublížil, cez rozumové spracovanie a pomenovanie toho, čo sa stalo, až po rozhodnutie odpustiť a nepomstiť sa. Ak odpustíme, neznamená to, že automaticky začneme znovu dôverovať. Ale taktiež to neznamená, že budeme krivdu stále pripomínať. Nie je potrebné ísť za daným človekom a oznámiť mu, že sme mu odpustili. Môžeme mu odpustiť v tichu, vo svojom vnútri. Odpustenie by nás malo doviesť k zmene myslenia, pocitov, slov a správania voči človeku, ktorý nám ublížil. Ak táto zmena nastane a v konečnom dôsledku prinesie pokoj do srdca, až vtedy sme odpustili. Hoci na začiatku tu budú pocity nenávisti, strachu, hnevu, obviňovania a bolesť z prežitej zrady. Tieto pocity znova a znova prežívame, i keď sa rozhodneme odpustiť.

Nám kresťanom mnohokrát „neveriaci“ ľudia pripomínajú, že zatrpknutosť a neodpustenie je jedným z našich častých hriechov. Áno, neraz sa stretávame aj s názorom, že niektoré veci sa vraj nedajú odpustiť… alebo nám blízky človek povie, že odpustil, ale z jeho správania je evidentné, že má od odpustenia ďaleko…

Veľmi výrečný je príbeh v knihe Lewisa B. Smedesa ktorá vyšla v češtine: Odpusť a zapomeň (2004), hovorí o mužovi, ktorý cudzoložstvo svojej ženy riešil dlhý čas tzv. spravodlivým milosrdenstvom, kde jej svojím chladom a povýšením dával najavo, aká je ona úbohá a on dobrý… Väčšina ľudí možno pozitívne zodpovie otázku, či odpustili konkrétnej osobe, no z neochoty hovoriť o danom človeku, resp. neustálom spomínaní krivdy môžeme usúdiť, že k ozajstnému odpusteniu neprišlo. Môže to byť spôsobené i tým, že mnoho ľudí nerozumie podstate odpustenia.

Naučme sa odpúšťať a darujeme si slobodu. Tak, ako to urobila aj žena v úvode. Uľahčíme a zlepšíme si svoj život. Sila odpustenia je ohromujúca. Odpustenie je dôležitým prvkom šťastného a harmonického života, kľúčom k slobode, pokoju a úspechu.

Bratia a sestry, ako dobre vieme okrem kresťanov nikto nehlása, že Boh miluje človeka a že ho miluje ako prvý. A pritom všetko stojí na tejto pravde. Ona je hybnou silou všetkého. Slová však nestačia. Treba byť pripravený trpieť ako Ježiš a odpustiť tomu, kto nám ubližuje. Kresťanstvo je náboženstvo odpúšťania, milosrdenstva. Silne o tom svedčia naši bratia, ktorí sa stali obeťami nenávisti a násilia, ale verejne odpustili tomu, kto im veľmi ublížil. A urobili to s pokorou, lebo uverili v lásku. Vydali nádherné svedectvo o Kristovi, že jeho láska, ktorú nám ukázal na kríži, je vďaka jeho duchu stále aktívna a je dokonca jediná, ktorá môže na svete naozaj čosi zmeniť.

Ten, kto prosí o odpustenie, sa pokoruje, žiada druhého o milosť. To je však vyvážené druhou stránkou. Kto odpúšťa blížnemu, dostáva sa vyššie, očisťuje sám seba, rastie. Odpúšťa spolu s Bohom.