Lk 15, 11-32
Ťažké návraty.
Šťastní sú synovia a dcéry, ktorí prežili pokojné a radostné detstvo,
boli obklopení láskou otca a matky. Šťastní sú, ak vo svojej rodine
i Cirkvi prežili v duchu Evanjelia svoju vieru, poznali Boha i Jeho Syna
Ježiša ako bytosti plné lásky a milosrdenstva. Spomienky na tieto
zážitky im neraz pomôžu vrátiť sa zo zle zvolenej cesty, na ktorú sa tak
ľahko vstupuje v mladom veku. Bohužiaľ nie všetci rodičia, zvlášť nie
všetci otcovia, sa podobajú otcovi z podobenstva o márnotratnom synovi.
Starší pán napísal: „Plniac funkciu spoločného opatrovníka
neplnoletých, často stretávam priam šokujúce javy. Strážení zverenci sa
už vo veku od 13 do 17 rokov dostávajú do konfliktu so zákonom.
Najčastejšie sú to drobné krádeže. Motivácia činu je skôr naivná –
podľahli vplyvu “rádoby” kamaráta a na základe solidarity sa dopustili
priestupku. Potom nasledovali rozhovory i vyšetrovania končiace na súde
pre maloletých. A od toho momentu sa začína dráma mladého vinníka.
Reakcie rodičov sú kruté, ba dokonca sadistické. Rodičia často
bezpestania vyčítajú zlomenému synovi spáchané previnenie a predpovedajú
mu budúcnosť naplnenú previneniami a väzením. Značné percento
madistvých sa zlomí. Prestáva v seba veriť. A vtedy bezradné dieťa
začína realizovať rodičovskú “víziu!, zrodenú z nedostatku lásky“
(„Znak“ 1981, č. 349). Takých rodičov viac trápi výsmech okolia ako
náprava dieťaťa. Podvedome sa na ňom pomstia za stratu dobrého mena…
Podobenstvo spomína taktiež úlohu staršieho brata. Jeho ukážková
dokonalosť, spojená s pohŕdaním k previnilcovi – to býva veľkou
prekážkou v návrate zlomeného človeka k morálnemu zdraviu. Keby
márnotratný syn stretol najprv svojho brata a nie otca, možno by
nezostal doma.
Prvým znakom ozajstnej lásky – ako hovorí Kristus v podobenstve – je
odpustenie. A s odpustením sa musí spájať mlčanie, a nie stále vyčítanie
zlého činu, nie nové otváranie rán v psychike dieťaťa. Ak toto chýba,
a tak – ako hovoril onen opatrovník – mladý človek začne utekať k zlým
kamarátom, ktorí ho prijmú a akceptujú medzi sebou.
Podobenstvo opisuje iba prvú etapu obrátenia, potvrdenie: zhrešil som
a ľutujem. Nehovorí o ďalšom živote márnotratného syna. Niekedy ten
ďalší život prebieha pokojne, bez väčších ťažkostí. Je to tak zvyčajne
vtedy, keď mladý človek neodišiel príliš ďaleko a nie nadlho od
otcovského domu, čiže od zachovania Desiatich prikázaní.
Často však má za sebou vážne previnenia proti Božiemu zákonu. Boh ako
dobrý otec odpúšťa a zabúda spáchané hriechy. Nezabúda ich však telo
a psychika človeka, zvlášť vtedy, keď hriech prešiel už do zlozvyku
a zanechal hlboké stopy v citoch i predstavivosti. Úkon ľútosti
neodstraňuje zlé náklonnosti. Zlozvyky nemožno odstrániť jednorazovým
aktom ako špinavé oblečenie, ktoré človek vyzlečie, keď sa vracia po
práci domov. Úkon ľútosti je iba začiatkom. Potom prichádza dlhé obdobie
boja, ťažkého boja, dokiaľ nenastane do istej miery očistenie tela
i psychiky zo zlých návykov. Námahy tohto boja poznajú všetci, ktorí sa
usilujú vyslobodiť z opilstva, narkománie, či hriechov proti šiestemu
prikázaniu.
Boh pomáha človeku v tomto boji svojou milosťou. Jeho výsledok vo
veľkej miere závisí od toho, či nájdu dobrotu, porozumenie i trpezlivosť
vo svojom prostredí hlavne vo svojej rodine.
Komentáre
Zverejnenie komentára