Nový rok – 01.01. 2018
Často počúvam nariekanie na nedostatok času. Ľudia sa stále
ospravedlňujú nedostatkom času – že sa nemajú kedy modliť, že sa nemajú
kedy venovať rodine, že nemajú čas na odpočinok… Ide o príliš dôležité
veci – modlitba, rodina, blížni, vlasť, vlastné zdravie, a predsa krátka
výhovorka: „nemám čas“ – vo vlastných i cudzích očiach ospravedlňuje
nedostatok starostlivosti o tieto hodnoty. Či takéto svedectvo
ospravedlňuje v očiach Božích? A čia je to vina, že nemáme čas? Skutočne
Boh stvoril deň príliš krátky? Veriaci človek vie, že takto postavená
otázka nemá zmysel. Máme dosť času, aby sme vykonali – a to dôkladne
všetko, čo od nás očakáva Boh. On vyznačil úlohy, on pozná naše možnosti
a On nám dáva všetok čas ktorý potrebujeme. U Neho je všetko ideálne
vypočítané. Ak nám chýba čas, nie je to vina Boha, ale naša.
Je očividné, že nedokážeme urobiť všetko, čo by sme my chceli urobiť,
dokonca ani keby sme pracovali dvadsaťštyri hodín denne. Čím viac
budeme pracovať, tým viac úloh nás bude čakať… Práca, to je moloch,
ktorý môže človeka pohltiť. Taká je pravda o práci. Zatiaľ čo Bohu vôbec
nejde o to, aby sme robili veľa, ale o to, aby sme vykonávali dobro,
ktoré On od nás očakáva.
Zamilovaní si vždy na seba nájdu čas, dokonca i v najväčšom návale
práce. Dokážu si zorganizovať stretnutie, porozprávať sa, napísať si…
Muž, ktorý miluje ženu, si vždy na ňu čas nájde… matka, ktorá miluje
svoje deti, má pre ne vždy čas… ozajstný priateľ, aj napriek práci,
vždy pomôže keď treba… Prvým znakom vyhasínajúcej lásky je nedostatok
času pre tých, ktorých milujeme. Láska nikdy nedovolí, aby bola zasypaná
haldou dočasných starostí, ona vždy v pokoji a radosti vie zachovať
správnu hierarchiu hodnôt.
Prečo iba láska dokáže správne využiť čas? Lebo iba ona je v stave
prekročiť hranice času a premeniť ho na večnosť. Ten, kto nemiluje, nemá
čas ani pre Boha, ani pre blížneho, ani pre seba. Ak niekto miluje, tak
čas sa rozmnožuje v jeho rukách ako chlieb v rukách Ježiša, keď sýtil
tisíce ľudí. Ten chlieb bol lámaný a rozdávaný rukou Večnej Lásky.
Ľudia, ktorí opravdivo milujú, dokážu jednou hodinou svojho života
nasýtiť mnohých.
Táto úvaha o využití času je zvlášť potrebná na prahu Nového roka.
Jeho hodiny budú rýchlo pretekať našimi rukami i srdcom. Ako mnoho máme
urobiť… aké ambiciózne plány sa odvíjajú v hlavách mladých, silných,
zdravých ľudí… ako presne chcú šetriť sily chorí, slabí, v pokročilom
veku.. Dvanásť nových mesiacov, to je veľká šanca pre každého osobne
a pre celý národ. Treba si zapamätať, že nám nebude chýbať čas iba
vtedy, keď ho využijeme v duchu lásky. Ona jediná dokáže hranice času
presúvať do večnosti.
Komentáre
Zverejnenie komentára