Mt 22, 1-14

Drahí bratia a sestry! 

Určite ste už počuli meno svätá Mária Egyptská. Ako 12 ročná odišla od rodičov do Alexandrie. Tam stratila svoje panenstvo a začala s prostitúciou. Viac ako 17 rokov sa oddávala hriechu. Mária si myslela, že celým zmyslom života je len telesné uspokojenie. Žijúc takýmto životom raz uvidela množstvo ľudí idúcich do Jeruzalema osláviť sviatok Pozdvihnutia svätého Kríža. Rozhodla sa ísť s nimi. No nie kvôli sviatku, ale aby bolo s kým oddávať sa nerestiam.

Tak sa dostala do Jeruzalema. Nadišiel sviatok Pozdvihnutia Pánovho Kríža a všetci odchádzali do chrámu kde bolo sväté Drevo. Mária išla spolu s nimi a vošla do nádvoria chrámu. Keď nastal čas svätého Pozdvihnutia, chcela vojsť s ostatnými, ale len s veľkou námahou sa dostala iba ku dverám. Snažila sa prejsť dovnútra, no ledva stúpila na prah, zastavila ju akási sila brániaca jej vojsť a zahnala ju ďaleko od dverí. Chrám prijímal všetkých, nikomu nebránil vojsť ale ju nepúšťal. Stalo sa to tri alebo štyrikrát. Zrazu si uvedomila, že to jej hriechy bránia vidieť sväté Drevo.

Dnes nám Božie slovo hovorí o pozvaní na svadbu. Lenže tí, čo boli pozvaní, nechceli prísť. Odišli na svoje polia, iní za svojím obchodom… Nakoniec sluhovia zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých a svadobná sieň sa naplnila. Neboli tam síce ľudia, ktorí boli pozvaní pôvodne. Boli tam tí, ktorí ho prijali aj napriek tomu, že neboli hodní. Tak ako pozval Máriu Egyptskú, hoci bola hriešna a nehodná. Predsa ju pozval. Ona sama si uvedomila, že jej hriechy bránia vidieť sväté drevo.

Kto z nás, ktorí sme dnes v chráme, sme hodní priať Krista v svätom príčastí? Nikto… Prijali sme pozvanie na hostinu na ktorú nás pozval Ježiš. Napriek našim hriechom, ktoré nám bránia prísť k nemu, chceme prísť. Toto je prvý krok – krok, ktorý chceme urobiť. Tak, ako to urobila svätá Mária Egyptská. Hoci jej bránili hriechy v tom, aby videla sväté drevo, išla za Kristom, zatúžila po ňom.

Druhým krokom k tomu, aby sme mohli pristúpiť ku Kristovi, je naša ľútosť. Ako vieme v našej liturgii máme možnosť pred každým prijímaním spoločne oľutovať naše hriechy v modlitbe „…verím, Pane a vyznávam“. A vôbec – celá naša liturgia je jedna prosba, kde prosíme Boha aby nám odpustil hriechy a zároveň nás prijal k sebe.

Raz, keď som bol v jednom chráme na liturgii, nečakane tam odpadol človek. Samozrejme, že ľudia začali okolo neho behať, preberať ho, ale nepomáhalo to. Až nakoniec pribehol k nemu aj kňaz a i keď bol ten človek v bezvedomí,  kričal: „Ľutuj duša, ľutuj duša svoje hriechy!“ Ten človek v chráme zomrel. Na prvý pohľad bol krik kňaza zbytočný, ale po určitom čase som si uvedomil, že v tej chvíli to bolo pre spásu tejto duše asi najpotrebnejšie.

Drahí bratia a sestry, Mária Egyptská si uvedomila svoju hriešnosť, prijala pozvanie na hostinu, a činila pokánie. Prosme aj my Boha, aby nám ukázal naše slabosti a aby sme ich aj úprimne oľutovali.