Božie Telo - 2017

Slávny taliansky spisovateľ Alessandro Manzoni denne chodieval na svätú liturgiu. Keď bol starší, dostal silnú astmu. Bola práve nedeľa a veľmi zlé počasie. Manželka ho prehovorila, aby nešiel do chrámu na svätú liturgiu, aby sa jeho zdravotný stav nezhoršil. Bol však celý deň nepokojný. Čosi mu chýbalo. Keď ho popoludní navštívil priateľ, vycítil jeho nespokojnosť a spýtal sa na príčinu. On mu všetko vyrozprával a povedal, že ho veľmi mrzí, že nebol na svätej liturgii. Priateľ ho začal upokojovať, vraj to bol oprávnený dôvod, lebo jeho zdravie je skutočne chatrné. Vtedy mu Manzoni povedal: „Predstav si, že by lós, ktorý som zakúpil, vyhral milión eur. Dnes by bol posledný deň, keď sa dá nahlásiť výhra, a musím to urobiť osobne. Do piatej hodiny sa to musí nahlásiť, ináč výhra prepadne. No počasie by bolo zlé a môj zdravotný stav vážny. Mám nechať prepadnúť výhru? Nebola by to škoda? Moja žena a ty by ste ma rovnako  nahovárali, aby som nešiel? Zaiste by ste mi povedali: Len sa dobre obleč, zober si dáždnik, lebo to by bola veľká škoda nechať prepadnúť toľké peniaze.“ Priateľ prikývol hlavou. A spisovateľ pokračoval: „Vidíš, milión eur je veľká škoda. Každá svätá liturgia má nekonečnú hodnotu, a tej nie je škoda?“

Bratia a sestry, tento príbeh veľmi výstižne podáva správu o súčasnom postoji našej spoločnosti, rodín, veriacich katolíkov k sv. liturgii a Eucharistii. Mnohokrát pred účasťou na sv. Liturgii a prijatím Eucharistie uprednostňujeme veci, ktorým dávame väčšiu hodnotu – čas. Ako by sme zabúdali, že najväčší poklad, ktorý môžeme vlastniť, odmietame prijať do našej spoločnosti, rodín, svojho srdca… Tropár, ktorý sme dnes spoločne spievali nám to zvlášť pripomína: „Chlieb nadprirodzený, po ktorom túžia anjeli i archanjeli, dnes sa zjavuje na oltári a dáva sa ľuďom za pokrm“. Áno, dáva sa nám za pokrm, chce k nám prísť, ale mnohokrát Ho odmietame prijať.

Namietať tým, aj dnes počas dnešného sviatku, že tento sviatok pochádza z latinskej cirkvi neobstojí. Pápež Urban IV v roku 1264 nariadil sláviť dnešný sviatok v celej Cirkvi a ak sa počítame do Katolíckej cirkvi, tak sa to týka aj nás východných Kresťanov zjednotených s pápežom. K upresneniu chcem povedať len to, že aj Zamojska synoda v roku 1720 nariadila sláviť tento sviatok a Ľvovska synoda v roku 1891 dokonca ukladá povinnosť sláviť sviatok Eucharistie vo štvrtok po nedeli Všetkých svätých.

Ako vieme, v prvých storočiach kresťanstva, v období veľkého prenasledovania, sa veriaci vždy zhromažďovali na „lámaní chleba“ napriek zákazom a hrozbám prenasledovateľov. Vláčení pred súdne tribunály odpovedali s odvahou, že nemôžu vylúčiť účasť na Eucharistii, pretože sú kresťanmi. Mnohí podstúpili mučenícku smrť za svoju vernosť Eucharistii. Tak tomu bolo aj v období všetkých neskorších prenasledovaní. Eucharistia bola cez celé tisícročia kresťanstva vždy v strede liturgie Cirkvi, bola nielen prvou modlitbou, ale aj vrcholom modlitieb Cirkvi.

Prečo? Pretože Eucharistia je skutočným sprítomnením smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista, a zároveň zjavením nekonečnej lásky Boha človeku. Láska Krista v Eucharistii je nielen láskou ukrižovanou, ale aj láskou zmŕtvychvstalou – víťaziacou, ktorá zdolala všetko ľudské zlo: hriech, utrpenie a smrť. Vďaka Eucharistii sa premieňa celý náš život, stávame sa stále viac podobnejšími Ježišovi. Vďaka Eucharistii sa náš život stáva „živou eucharistiou“.

Bratia a sestry, ďakujme Bohu za pokrm Ježišovho Tela a Krvi, za to, že máme k nemu taký jednoduchý prístup. Ďakujme Mu, že v Eucharistii sa nám stal tak blízky, že môžeme pozerať na neho, dotknúť sa ho a požívať ho. Prosme o hlboké vedomie, že Eucharistia je nám daná ako ničím nezaslúžený Dar, ktorý máme prijímať v duchu vďačnosti. Prosme tiež o hlbokú vieru, že Kristovo Telo – je pre nás liekom pre všetky naše slabosti a životné zranenia, zvlášť za naše zranenia v láske.