Lk 10, 25-37

Milí bratia a sestry. „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ To je otázka, ktorú by v súčasnosti možno položil Ježišovi nejaký nemenovaný znalec zákona, alebo doktor teológie.

Podľa niektorých prekladov bolo motívom tejto otázky pokúšanie Ježiša. Iní tvrdia, že dotyčný chcel Ježiša vyskúšať. Akékoľvek motívy mal tento znalec zákona, nie v nich je pointa. Pointa je v samotnej otázke.

Pravdou v živote je, že každý dospelý človek počíta, kalkuluje, ráta s nejakým výhľadom do budúcnosti. Rozumný človek sa nerozhoduje len podľa toho, čo platí dnes. Vždy sa pýta, či to bude platiť aj zajtra, pozajtra... zaujíma sa aj o dlhodobú perspektívu. Zrejme len bezstarostné malé deti zaujíma iba prítomnosť. Každý zodpovedne zmýšľajúci človek však smeruje svoj život s výhľadom k tomu, čo bude zajtra, pozajtra – vo večnosti. Takáto je aj podstata zákonníkovej otázky: Čo mám robiť, ako mám žiť, aby som mal budúcnosť a nestratil ju?

Odpoveď, ktorú mu Ježiš dal, znalec zákona musel poznať. Miluj Boha a miluj blížneho! Láska je vskutku hodnota, ktorá bude platiť aj zajtra, aj pozajtra. Predpokladáme, že toto všetko bolo zákonníkovi jasné. Čo to ale znamená v praxi? Kto je môj blížny? – pýta sa druhýkrát. Ježiš odpovedá aj na túto zákonníkovu otázku. Tentokrát však už nie definíciou, ale príbehom, ktorý vnímame ako jedno z najznámejších novozákonných podobenstiev.

Vo vypočutom príbehu je ukrytá Ježišova odpoveď na zákonníkovu otázku: A kto je môj blížny?

Na otázku, kto je môj blížny; kto je ten, komu preukazovať lásku, neexistuje odpoveď: Tomu áno a tomu nie. Vždy záleží na konkrétnej situácii, ktorá môže nastať celkom náhodne – pri stretnutí s ľudskou núdzou, nemocou, či bezmocnosťou. Nemá zmysel takto sa pýtať, pokiaľ človek nemá na mysli iného konkrétneho človeka v núdzi. Láska k blížnemu predsa nie je niečo teoretické a všeobecné. Je to udalosť, do ktorej sa dostávame – bez plánovania, neúmyselne, v stretnutí s ľudským nešťastím a potrebami.

A vtedy spoznáš, kto je tvoj blížny... presne tak, ako to spoznal aj Samaritán, alebo to nespoznáš - tak, ako to nespoznali kňaz a levita. To znamená: Prestaň sa pýtať! Choď svojou cestou, dívaj sa okolo seba a keď uvidíš človeka v núdzi, vedz, že toto je tvoj blížny! K tomu vyústeniu napokon vedie aj samotný záverečný pokyn znalcovi zákona: Choď a rob podobne!  Konaj ako ten Samaritán, ktorý ani nevedel ako sa ocitol v situácii, keď stretol človeka odkázaného na jeho pomoc!

Dnešné evanjelium končí otázkou Ježiša: Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov? Akoby nám hovoril: Keď chceš vedieť, kto je blížny, vži sa do situácie toho polomŕtveho úbožiaka! Kto bol blížny pre neho? Kňaz? Levita? Samaritán? Odpoveď je stále tá istá. Blížnym mu bol ten, kto mu ošetril rany a postaral sa o neho. Môj blížny nie je len ten, komu ja preukazujem lásku. Môj blížny je aj ten, kto lásku preukazuje mne, koho som zaviazaný milovať.

Láska blížneho, láska k blížnemu, v tomto poradí. Toto je poradie, ktoré zodpovedá príbehu každého jedného z nás. Každý z nás bol príjemcom lásky svojich rodičov dávno predtým, než ju bol sám schopný preukazovať niekomu inému. Keby nebolo toho, že ma moji rodičia milovali, neprežil by som a nemohol by som teraz milovať ani ja.

Bratia a sestry, takéto poradie zodpovedá aj Božiemu príbehu s nami. Boh nás miloval skôr než My Jeho. Boh sa vo svojom Synovi stal najprv našim blížnym. Teraz sa aj my máme stať Jeho blížnymi tak, že Ho budeme milovať. Milovať Ho tak, že budeme milovať každého človeka, ktorý našu pomoc potrebuje. Amen.