Mt 9, 1-8

V priebehu svojho pozemského života  počujeme  nespočetné množstvo slov a viet. Niektoré z nich sa nám  veľmi  páčia,  dobre sa nám počúvajú, prinášajú nám radosťa pokoj do nášho srdca. Dokonca o niektorých vieme prehlásiť: „Nič krajšieho som ešte nepočul.” Ale, žiaľ, sú aj také slová a vety, ktoré nám prinášajú smútok a pôsobia na nás veľmi negatívne.

Keby sme tak ochrnutému z dnešného evanjelia položili otázku: „Ktoré slová a vety boli tie najkrajšie, ktoré si vo svojom živote počul?” Zaiste by nám povedal: „Najradostnejšie slová, čo som počul vo svojom živote, boli tie, ktoré mi povedal Ježiš: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy a  hovorím  ti: Vstaň,  vezmi  si  lôžko a choď domov”.

Tieto slová – mu povedal Ježiš vtedy, keď mu odpustil hriechy a uzdravil jeho telo.

Najprv mu Ježiš odpustil hriechy. To bolo nielen pre Ježiša, ale aj pre ochrnutého prvoradé. Ostatní prítomní to možno nechápali a niektorí to dokonca pokladali za rúhanie. Preto Ježiš uzdravuje aj jeho ochrnuté telo, ktoré mohli všetci prítomní vidieť.

Keby sa nás dnes Ježiš opýtal: „Ktoré slová a vety boli tie najkrajšie, ktoré si ty vo svojom živote počul?” čo by sme mu odpovedali? Pravdepodobne by sme sa museli dobre zamyslieť.

Určite, pre každého jedného človeka je v živote dôležité niečo iné. Mladý človek v živote má iné hodnoty, než človek, ktorý leží chorý a bezvládny. Ale všetci túžime po odpustení, či sme mladí, alebo starí, pretože pri odpustení hriechov, cítime, že sa uzdravuje aj naše vnútro, naše vzťahy.

Dnešný hlas evanjelia má veľkú symbolickú hodnotu, pretože každý z nás je v situácii chorého a hriešneho človeka. Aj nás chce Božie slovo vyzvať „Vstaň“, chcem aby si ozdravel, aby ti bolo odpustené.  Záleží iba na tebe, či túto výzvu prijmeš. Ježiš aj dnes v 21. storočí uzdravuje a odpúšťa. Aj dnes má rovnaký súcit s ľudským utrpením, ako v dobe jeho verejného účinkovania. Stačí len prijať pozvanie, vstať a prísť. Pozvanie máme všetci, ale či prídeme všetci, to už záleží len na jednotlivcovi. Verme tomu, že aj dnes nás chce priviesť k sebe.

Ak by niekto chcel povedať, že jeho sa to netýka, tak potom neprijal pozvanie. Všetci potrebujeme Boha, lebo sme hriešni. S hriechom máme všetci vlastné skúsenosti. Sám dobre viem, ako ľahko je padnúť a ako ťažko je opäť sa postaviť a prijať Kristove „Vstaň“.

Dobrá novina  dnešného evanjelia – to, že pred Bohom možno vždy začať všetko odznova, musí byť hlásaná zvlášť ľuďom, ktorí pochybujú o sebe i o svete.

Istý novinár dostal dovolenie navštíviť väzenie v Tellers. Stretol tam zločinca, ktorý ako schopný umelec namaľoval vo väzenskej kaplnke obraz Zoslania Svätého Ducha. Jeho dielo predstavovalo dvanásť mužov so široko otvorenými očami, zahľadených do jasného svetla zhora. „Ale nemôžeme to zavesiť“, povedal dozorca, „lebo namaľoval tu svojich kolegov, všetkých najhorších zločincov!“

Keď sa ho spýtali, prečo to urobil, maliar povedal: „Nábožní nepotrebujú tak veľmi potvrdiť pravdu, že po zoslaní Svätého Ducha sa všetko zmenilo. Ale ľuďom, ktorí pochybujú o sebe, treba jasne povedať, že hriešnici môžu zakúsiť radikálnu zmenu. Malí hriešnici sa môžu zmeniť vďaka svojim ženám alebo terapeutom, tých najväčších premieňa iba Boh“. A bez slov ukázal jeden bod na obraze. Až vtedy novinár zbadal, že väzeň tam namaľoval aj seba

Bratia a sestry, my sme ľudia, ktorých trápia výčitky svedomia pre konkrétne hriechy, ktorých sme sa dopustili a na ktoré nevieme zabudnúť. Ježiš nám chce pomôcť, podobne ako pomohol ochrnutému.

Na začiatku som povedal, že v priebehu svojho pozemského života máme možnosť počuť nespočetné množstvo slov a viet. Niektoré z nich sa nám  veľmi  páčia,  Ale, žiaľ, sú aj také slová a vety, ktoré nám prinášajú smútok a zraňujú nás. Ježiš nám chce povedať tie najkrajšie slová: “odpúšťam ti“. Aká bude naša odpoveď?