Jn 17, 1-13

Bratia a sestry, je úžasné, ak sa za nás niekto modlí. Každému z nás dobre padne, ak sa nájde blízky, ktorý za neho volá k Bohu. Máte takých? Modlíte sa vy za niekoho? Ak sa aj modlíme, často nevieme pomôcť, a modlitbu vnímame ako jedinú cestu k pomoci.

Dnešné Jánovo evanjelium je veľkým povzbudením pre nás. Hovorí o tom, že sa Boh modlí. Zvláštne. Prečo by sa mal Boh modliť? Modlí sa za mňa/teba. Ježišu, ktorému neraz ubližujem, neposlúcham, som neverný, myslí v modlitbe na mňa. Za čo sa modlí Pán Ježiš? Prosí o to, aby sme mali večný život, aby sme boli jednotní, aby sme mali radosť.

Ježiš sa modlí aby sme mali večný život – Ježiš vo svojej modlitbe hovorí o večnom živote. „a večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista“. Podstatou takéhoto života nie je videnie Boha, ale Jeho poznanie. To predpokladá, že budeme Pánovi blízko, jedine tak Ho môžeme poznať. Cez modlitbu, Jeho slovo, spoločenstvo cirkvi, sviatosti, cez pernamentný kontakt a vzťah s Ním. Ježiš sa modlí, aby sme mali večný život, teda poznali Jeho, ale my k tomu musíme pripojiť svoju snahu o poznávanie. Modlime sa spolu s Kristom za večný život pre každého z nás, ale snažme sa poznať stále lepšie a lepšie Boha, ktorý tento život dáva aj nám.

Ježiš prosí, aby Jeho učeníci boli jednotní. – Jednota v tomto zmysle nie je uniformita, bez rôznosti názorov a postojov. Je to jednota, ktorá je darom od nebeského Otca, ktorú vytvára On sám svojou prítomnosťou v nás a pri nás. Jednotné spoločenstvo je teda možné vytvoriť iba v tom prípade, ak Boh bude v každom z nás a ak bude každý z nás v Bohu. „zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my“. Môžeme mať odlišné názory, lebo sme každý originálny a iný, ale má nás spájať viera, ktorú nám Boh dal do sŕdc, Svätý Duch, ktorý pôsobí medzi nami a Božia sláva, o ktorú nám má ísť v tomto svete. Jednotu však nemá byť poznať len v spoločenstve, ale aj mimo neho – mali by sme jeden druhého pred svetom zastávať, byť aj vonku k sebe milí, a ťahať za jeden povraz. Modlime sa spolu s Ježišom za jednotu aj v našej farnosti, no snažme sa ju zachovávať tu v chráme, v cirkvi, ale aj vo svete, aby svet uveril, že Ježiš je Boh.

Pán sa modlí za to, aby sme mali radosť. My sa často modlíme za to, aby sme boli šťastní a spokojní, aby nám nič nechýbalo. Ježiš však túto túžbu posúva mimo náš momentálny stav v živote – „teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť a úplnú“. Radosť teda nemá prameniť z toho, ako sa momentálne cítime, čo práve prežívame, ale mali by sme mať Jeho radosť z toho, že sa za nás modlí, že je našim Pánom, že sa za nás nehanbí a že sme sa nestratili z Jeho dosahu. Takáto radosť je nezávislá na našich pocitoch, ale na istote Božej prítomnosti pri nás, na istote toho, že Mu patríme. A tá je pernamentná, no predsa sa jej musíme učiť. Nie vždy totiž vyhráva v nás istota nad negatívnymi pocitmi, nie vždy sme presvedčení, že Bohu patríme, skôr si myslíme, že je od nás ďaleko. Preto sa modlime s Kristom za skutočnú radosť, nezávislú na našich pocitoch, ale závislú na Jeho prítomnosti pri nás a nedajme si vziať istotu, že Boh hovorí pravdu a je s nami.

Boh sa za nás modlí. Aká to musí byť sila! Predstavte si, že sa v našom živote spĺňajú veci po našich modlitbách – ľudia sú uzdravení, vzťahy napravené, mnohé veci sa vydaria. A to sa modlíme iba my, hriešnici. Aká to musí byť sila, keď sa modlí Ježiš? On predsa nemôže byť odmietnutý, veď Ježiš sám môže plniť to, za čo sa modlíme, za čo sa modlí On sám.

Je úžasné, ak sa za nás modlia ľudia, ale aké božské a nádherné je, že sa za nás modlí Boh. Amen.

Pane Ježišu, ďakujeme Ti, že sa za nás modlíš a prosíme: rob to aj naďalej, vo všetkom, čo potrebujeme. Slava Isusu Christu.