Mt 1, 1-25 Rodokmeň

Máte radi rodokmene? Viem si bez nich predstaviť život, ale Matúšovo evanjelium sa začína práve rodokmeňom. Prečo? Pre Žida má rodokmeň veľký význam. Je dôkazom toho, že niekto patrí k vyvolenému národu a aj k určitému pokoleniu.

Keď sa pozrieme lepšie, zistíme, že ide o rodokmeň nevlastného otca Ježiša Krista. Jozef mal kráľovský pôvod. Matúš však nezabudol pripomenúť, že s týmto rodokmeňom nie je všetko v poriadku.

„Júda s Tamar splodil syna Fáresa a Záru … Salmon s Rachab splodil syna Boaza, Boaz s Rút splodil Obeda, Obed splodil Jesseho, Jesse splodil kráľa Dávida. Dávid splodil s Uriášovou manželkou Šalamúna…“ (Mt 1,3.5.6)

Matúš spomína štyri ženy. Zo Starého zákona však nespomína tie, ktoré by sme čakali. Nie Sáru, Rebeku, Liu a Ráchel, ale spomína ženy, ktoré boli akoby na opačnom brehu. Nie na strane veľkých žien, ale na strane hriešnych žien: Tamar, ktorá z lásky k potomstvu zviedla svojho svokra. Rachab, prostitútka, ktorá otvára cestu do Jericha a zasľúbenej zeme; Rút, pohanka, čo sa manželstvom spojila so Židom a po jeho smrti bola slobodná, napriek tomu povedala svojej svokre: „tvoj Boh bude aj mojím Bohom“ a šla s ňou do neistej budúcnosti. Betsabe, ktorú Matúš ani nespomína po mene, ale iba ako Uriášovu ženu.

Vidíme rodokmeň, ktorý sa neopiera iba o veľké skutky veľkých mužov, ale hovorí aj o veľkých chybách a v kľúčových situáciách dejín Izraela spomína ženy, ktoré neboli Židovky.

Čo nám tým chce Boh povedať?

Tento rodokmeň nám môže ukázať nový pohľad na Boha. Na Toho, ktorý poslal svojho Syna na tento svet, aby nás zachránil. Aký je? Tento Boh sa nehanbí priznať k ženám, ktoré by sme my nedávali za vzor svojim dcéram a matkám. Nebojí sa prideliť dôležité miesto ľuďom, ktorých minulosť je problematická.

Keby tieto ženy neboli manželkami významných mužov, boli by odsúdené žiť na okraji spoločnosti. Ako by sme sa na ne pozerali my, keby sme nevedeli o tom, že sú zapísané v rodokmeni Pána Ježiša?

Pýtal som sa sám seba: „Chcel by som mať za manželku niektorú z týchto žien? Keby si takú ženu priviedol domov váš syn, mali by ste z toho radosť?“ Určite nie.

Pán Ježiš teda prišiel medzi izraelský ľud. Narodil sa ako Žid. História Izraela mu teda nebola cudzia a priznal sa k nej. Pán Ježiš prišiel aj pre nich, pre vyvolený izraelský národ, ktorý ho však neprijal, nepochopil či nechcel prijať.

Rovnako sme na tom neraz i my. Aj my sme neraz tými, ktorí nechcú prijať Ježiša Krista, ktorí sa Ho hanbia vyznať. Neraz ho nechceme vpustiť do všetkých oblastí svojho života, do všetkých našich vzťahov. Akoby sme Ho obmedzovali len na určitý priestor či presne vymedzený čas. Avšak On prichádza aj pre nás, chce vstúpiť aj do nášho každodenného života i napriek tomu, že sme často pochybili. Chce vstúpiť do všetkých oblastí, do všetkých vzťahov a priniesť so sebou pokoj, lásku i odpustenie všetkých našich v pokore vyznaných hriechov.

Pán Ježiš chce zohrávať dôležitú úlohu aj v našom rodokmeni, veď mu patríme. Nehanbime sa za to, tak ako sa za svoju históriu, svoj rodokmeň, ktorý ukrýval mnohé príbehy, nehanbil ani Ježiš Kristus.

Veď máme byť na koho hrdí: veríme v Ježiša Krista, Syna Božieho a nášho Vykupiteľa, ktorý nás pri svojom druhom príchode vovedie do Kráľovstva Božieho. Amen.