Nasledujme Krista v nesení Kríža Mk 8, 34-9,1
Kardinál Tomášek, v rozhovore pre
francúzsky katolícky denník „La Croix“, na otázku, čo by chcel špeciálne
povedať čitateľom, odpovedal: „Tri veci. Ten kto pracuje pre Božie
Kráľovstvo, robí mnoho. Kto sa modlí za Božie kráľovstvo, robí viac.
Ten, kto trpí pre Božie Kráľovstvo, ako ukrižovaný Kristus, robí
všetko“.
V dnešnom Evanjeliu Kristus stavia pred nás jednu z najťažších požiadaviek. Hovorí: "Kto
chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.
Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj
život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho“ (Mk 8, 34-35).
Prijatie kríža, ktorý nás v živote
stretáva, nie je ľahkou vecou. Avšak musíme dôverovať Kristovi, ktorý
nám sľubuje, že ak budeme súhlasiť s krížom, prijmeme ho a pôjdeme s tým
krížom za Ním, po Jeho stopách, tak On nás zavedie do života. Totiž ako
príbeh Ježiša sa neskončil vo chvíli Jeho smrti na kríži, ale skončil
sa slávnym zmŕtvychvstaním, tak aj naše nesenie kríža s Kristom sa
neskončí bolesťou, utrpením a smrťou, ale bude zavŕšené našim
zmŕtvychvstaním.
Náuka Ježiša o potrebe zaprieť sa
a niesť kríž sa overuje v živote. Všetko, totiž čo je cenné, šľachetné
a pekné, rodí sa zvyčajne za cenu obetí a bolesti. Vezmime si napríklad
utrpenie matky, ktorá v bolestiach rodí svoje dieťa, po narodení zabúda
na prežité utrpenie a plače od šťastia, pretože sa narodil nový človek.
Nakoniec, načo hľadať mimoriadne
príklady? Vezmime si každodenný život. Koľko ráz musí matka v noci
vstávať ku svojmu dieťaťu, aby ho nakŕmila alebo bdela pri ňom, keď je
choré. Či to nie je príklad vzatia svojho kríža každý deň a nasledovanie
Krista?
A otec, ktorý ťažko pracuje preto, aby
uživil svoju rodinu, či neberie svoj ťažký kríž každý deň a nenasleduje
Krista? To isté môžeme povedať o každom z nás, ak sa usilujeme solídne
plniť povolanie, ktoré nám Boh zveril.
Samozrejme, že sú ľahšie a ťažšie kríže.
Určite bude veľmi ťažko mladej žene niesť kríž a nasledovať Krista, keď
bola zranená a zavrhnutá človekom, ktorého hlboko milovala. Ťažko je
staršiemu človeku, otcovi či matke vziať svoj kríž a ísť za Kristom, keď
ich vlastné deti dali do starobinca. Ťažko je žene a matke niesť za
Kristom kríž opilstva jej muža, stálych výstupov a neprespaných nocí.
Ako ťažko je mladému človeku vziať kríž svojho zmrzačenia a ísť za
Kristom vtedy, keď dôvodom toho zmrzačenia bolo to, že ho zrazilo auto,
ktoré viedol opitý šofér.
Veľmi ťažko je prijať v našom živote to,
čo je pre nás nepochopiteľné, ťažké a nie vždy logické. Bolesť
každodenných problémov, starostí, chorôb, zmrzačenia, zranenia zo strany
najbližších, straty práce… Prijať kríž slabosti nášho vlastného
charakteru, sužujúcich nás pokušení a zlozvykov, kríž staroby a mnoho
iných utrpení nášho každodenného života.
K tomu, aby sme sa nebúrili proti krížu,
ale aby sme ho prijali mužne, je potrebná hlboká viera. Keď nám teda
príde v živote niesť ťažký kríž, odhodlajme sa na veľký akt viery
a modlime sa k Bohu týmto spôsobom: Bože, neviem, z akého dôvodu si
zoslal na mňa tento kríž, avšak prijmem ho a ponesiem, pretože Tvoj Syn,
Ježiš Kristus, povedal, že ho mám niesť“.
Na Krista, nášho Majstra v nesení kríža,
obráťme sa slovami írskej modlitby z IX. storočia: „Kríž, buď mojou
silou. Veď ku Kráľovi nebies. Značím znakom kríža moju krajinu, farnosť,
Cirkev, celý svet. Nech nám pomáha znak kríža v tomto i budúcom živote.
Chráň nás znak kríža proti nebezpečenstvám. Ochraňuj nás od nôh po
hlavy. Buď s nami kríž až do posledného dňa. Značím znakom kríža moju
tvár i moje srdce“.
Komentáre
Zverejnenie komentára