Zamyslenie: Mt 21, 33-42
Zamyslenie: Mt 21, 33-42
Ježišov
príbeh o zlých vinohradníkoch bol určený židom a predstaviteľom a
farizejom. Tí pozorne sledovali všetko, čo Ježiš robil a hovoril. Bolo
to podobenstvo nielen o nich, ale aj o dejinách izraelského národa.
Stačí sa
pozorne začítať do Starého Zákona, aby sme videli, ako často zrádzali
Boha. Tí sluhovia, ktorí v podobenstve mali vinohradníkom pripomínať ich
povinnosti – to sú proroci, ktorých v rozličných situáciách Pán
posielal národu.
Proroci ich upozorňovali na zlé činy, ktorých sa dopúšťali, a volali k ich pokániu. Reakcia
na starozmluvných prorokov je stručne opísaná v Ježišovom podobenstve, a
to obrazom toho, ako sa nájomcovia vinice správali k poslom.
Keď Ježiš hovorí v podobenstve o synovi, ktorého poslal majiteľ vinice k vinohradníkom, myslí na seba samého. On prišiel nielen ako prorok v celkom jedinečnom zmysle, ale ako niekto, kto je omnoho viac ako prorok. On je Syn, ktorý chce aby si nanovo obnovili vzťah k Bohu. On je zároveň ten, ktorý prináša veľké odpustenie.
Keď Ježiš hovorí v podobenstve o synovi, ktorého poslal majiteľ vinice k vinohradníkom, myslí na seba samého. On prišiel nielen ako prorok v celkom jedinečnom zmysle, ale ako niekto, kto je omnoho viac ako prorok. On je Syn, ktorý chce aby si nanovo obnovili vzťah k Bohu. On je zároveň ten, ktorý prináša veľké odpustenie.
Ako ho prijmú
predstavitelia národa, ku ktorému bol poslaný? Vinohradníci majiteľovho
syna zabili a vyhodili z vinice. Ježiš bude usmrtený. Dali Mu najavo,
že v tomto meste niet pre neho miesta.
Podobenstvo
je na jednej strane smutné, keď hovorí o tvrdých, srdciach tých, ku
ktorým Pán Boh posielal svojich poslov, ku ktorým poslal svojho Syna.
Na druhej strane je to optimistické podobenstvo. Optimistická perspektíva je vyjadrená slovami citovanými zo žalmu: "Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná"?
Kameň, ktorý zavrhli stavitelia ako nevhodný na stavbu, ten kameň sa z
Pánovho rozhodnutia stal najdôležitejším, základným kameňom. To sú slová
o Ježišovi Kristovi. Ľuďmi bol ukrižovaný, ale Pán Boh ho vzkriesil.
Ľudia ho odmietli ako nevhodného pre spoločenstvo Božieho kráľovstva,
ale práve On sa stal neodmysliteľným základom Božej cirkvi. „To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná"
Nečakali to
Ježišovi nepriatelia, ale Pán to urobil. Boh sa nedá obmedzovať ľudským
očakávaním, lebo jeho myšlienky prevyšujú ľudské myšlienky tak, ako nebo
prevyšuje zem.
Slová v našom
texte, že Pán vinice svoju vinicu prenajme iným, znamenajú, že Boh sa
nevzdáva svojho projektu. Z cirkvi, ktorú založil Ježiš Kristus, ktorej
základom je Ježiš Kristus, sa má stať spoločenstvo, ktoré žije v Božej
zmluve, spoločenstvo, ktoré sa má bezvýhradne orientovať na Pána Boha,
spoločenstvo, na ktorom má byť vidno, ako majú ľudia nažívať medzi
sebou.
Keď
vyriekneme tieto slová, zamrazí nás. Na jednej strane sme síce vďační za
všetko, čo sa v cirkvi uskutočnilo a uskutočňuje z Božej vôle. Ale
nemôžeme si zatvárať oči pred množstvom vecí, ktoré boli a ktoré sú v
cirkvi v krikľavom rozpore s Božou vôľou. Toto sú slová aj o minulosti,
aj o prítomnosti, aj o nás. Keď prečítané podobenstvo vztiahneme na
seba, na dnešnú cirkev, ale aj osobne každý na seba, nadobúda ono
hrozivú vážnosť.
Dnes by sme
sa mali vážne zamyslieť nad tým, čo toto podobenstvo chce nám osobne
povedať, a potom odvodiť z neho čím viac dôsledkov smerujúcich k náprave
života.
Komentáre
Zverejnenie komentára